Po troch rokoch opäť otvorili Pamiatkový dom v Gute. V budove postavenej koncom 19. storočia naposledy býval obuvník Jozef Obrcian s manželkou. Dom potom odkúpila rodina Tóthová. Postupom času postavila svoj vlastný príbytok a spomínanú nehnuteľnosť darovala obci. Pamiatkový dom teda patrí miestnej Obecnej samospráve.

Má dve miestnosti: prvú izbu a kuchyňu. Vzadu je novopostavený sklad. Čistá izba je zariadená tradične. Nachádza sa v nej posteľ, ale aj šijací stôl, starodávne zásuvkové truhle pre ženský odev i modernejšia skriňa na bielizeň a mužské šatstvo, kabáty či kožuch.

Slovenskej národnostnej samospráve v Legínde sa predvlani podarilo kúpiť starý sedliacky dom postavený dakedy na začiatku 20. storočia. Bývala v ňom Margita Tekvičková, ktorej slovenčina nebola cudzia. Budovu v roku 2021 požehnali predstavitelia legíndskych cirkví: katolícky kaplán Gábor Moys a evanjelický farár Attila Szmolár.

Predsedníčka slovenskej samosprávy Csilla Mezeiová prezradila, že budova by mala slúžiť na vystavenie legíndskej národopisnej zbierky. Prvá časť domu, ktorú tvorí kuchyňa a predná izba, by bola múzeom, tretia miestnosť by mohla fungovať ako malá dielňa, ale aj ako hosťovská izba. „V budúcnosti by sme chceli aj my vytvoriť spoločenské priestory určené pre kluby, na stretnutia a menšie podujatia či tvorivé dielne. Na ne by bola ideálna stajňa. Samozrejme, na to potrebujeme aj vystavať vodné bloky. Všetko však závisí od dotácií. Práve preto zatiaľ neplánujeme uchádzať sa o povolenie od múzejného odboru Ministerstva ľudských zdrojov,“ konštatovala predsedníčka s tým, že nadarmo majú okolo seba oduševnených aktivistov, pri mnohých činnostiach sú potrební kvalifikovaní odborníci, ktorých treba dobre zaplatiť.

Región Novohrad v historickom pohľade predstavoval stolicu (župu) v Preddunajsku, ktorej vznik siaha do začiatku 12. storočia a ktorá sa vo svojich hraniciach zachovala až do rozpadu monarchie v roku 1918. Vtedy severná časť od rieky Ipeľ pripadla Československu a južná, plochou o niečo väčšia, Maďarsku. Na nej v troch desiatkach obcí sa v poslednej tretine 17. storočia začali usadzovať Slováci zo slovenských severných stolíc vtedajšieho Uhorska.

Najstaršia história obce Dolná Strehová a jej evanjelického cirkevného zboru je úzko spojená so šľachtickým rodom Madáčovcov (Madáchovcov), ktorí tu mali svoje panstvo plných päť storočí. Táto významná novohradská rodina dlhodobo výrazne ovplyvňovala celkové dejiny obce. Slovenskí cirkevní historici už dávnejšie publikovali, že dolnostrehovskí Madáčovci pochádzali z Čerína (Zvolenská stolica).

Vyšla zaujímavá knižná novinka vo vydavateľstve Matice slovenskej s názvom Z Novohradských vrchov a dolín od Jána Jančovica. Ide o monotematickú publikáciu vlastivedno-historického charakteru. Ján Jančovic sa desiatky rokov zaoberá históriou Novohradu, je autorom niekoľkých monografií o svojej rodnej obci Pôtor. Špecializuje sa aj na život krajanov na Dolnej zemi, ktorí tam odišli z Novohradu.