V adventnom období usporiadala Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne spolu so Spolkom šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov (ďalej len Spolok) svoje tradičné stretnutie.
Predseda miestnej samosprávy Ferdinand Egyed prítomných informoval o tom, aké úlohy sa splnili v roku 2022 a stručne načrtol plány na nasledujúci rok. Vo svojom príhovore predseda Spolku József Homoga sa okrem iného poďakoval členom za aktívnu účasť počas celého roka na programoch organizovaných slovenskou samosprávou a spolkom. Prítomní jednohlasne prijali návrhy a mohol sa začať kvíz Čo vieš o Slovákoch.

V Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v Šalgótarjáne sa 19. novembra uskutočnilo podujatie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy a Združenia novohradských a hevešských Slovákov Regionálny slovenský národnostný deň. Tentoraz už po 18. raz.

Program sa začal zaspievaním hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi“. Na zvukovom zázname, ktorý pomáhal prítomným v speve, hrá ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a spieva Žofia Komjáthiová z Veňarcu.

Vo veňareckom evanjelickom kostole sa 11. decembra uskutočnilo tradičné adventné vianočné, alebo kračúnske podujatie, tzv. Slovenské Vianoce. Organizátormi tohto programu boli Slovenská národnostná samospráva vo Veňarci, miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku a Evanjelická cirkevná obec vo Veňarci.

Podujatie sa začalo vianočnými piesňami v podaní členov folklórnej skupiny Rozmarín. Na následnej slovensko-maďarskej bohoslužbe slúžil dobrý priateľ a podporovateľ Veňarčanov, konsenior Ján Ďurov z Veľkého Krtíša, ktorý bol prvýkrát vo Veňarci pred 30 rokmi a odvtedy chodí do novohradskej dediny často.

Dvadsaťsedem funkcionárov slovenských národnostných samospráv Novohradskej župy sa v septembri vybralo na trojdňový zájazd s cieľom spoznávať územia, z ktorých sa ich predkovia presídlili do Novohradu. Mnohí z nich videli tieto oblasti prvýkrát, aj preto boli fascinovaní krásnou prírodou. Po takmer trojhodinovej ceste sme dorazili do Múzea oravskej dediny – skanzenu v Zuberci, v ktorom stojí 50 tradičných oravských budov a chalúp zachovaných v pôvodnom stave. Pre chladný vietor fúkajúci od Roháčov, mraky hroziace dažďom a napätý program sme sa dlho nezdržali v skanzene, ale zhodli sme sa na tom, že sa sem ešte musíme vrátiť a dôkladne si vychutnať pohľad na zbierku nádherných budov na brehu Studeného potoka.

Po dvoch rokoch sa vo Veňarci opäť konal Haluškový festival. Organizátori 17. ročníka si aj tentoraz dali záležať na tom, aby si podujatie zachovalo svoju tradičnosť, kultúrnu čistotu. Ich rozhodnutie sa nedalo ničím ovplyvniť. Hneď po vstupe cez hlavnú bránu ma obkľúčili Héhalomčania. Po krátkom rozhovore mi prezradili, že mali v pláne ponúkať návštevníkov aj langošmi či palacinkami, ale ich návrh neprešiel. Napokon však z Haluškového festivalu neodišli s dlhým nosom, ich pokrmy v súťaži valcovali hneď v dvoch kategóriách. Súťažiace skupiny vo varení halušiek skoro ráno prichádzali do festivalového dvora. Programy sa oficiálne začali až poobede, no už dve hodiny predtým si návštevníci mohli vymieňať svoje stravné lístky za halušky.

V Horných Peťanoch sa pred začatím školského roka konalo slovenské stretnutie pre škôlkarov a základoškolákov. Popoludňajšie zamestnanie tamojšej slovenskej samosprávy sa konalo v utorok a vo štvrtok. „Stretnutie bolo určené pre škôlkarov a menších žiakov. Vedeli sme, že prídu aj deti, ktoré nevedia po slovensky, preto sme sa snažili zapracovať do zamestnaní aj základy zo slovenčiny. Naučili sme ich pozdraviť sa, predstaviť sa a rozlúčiť sa, ako aj básne Maličká som, Čižíček, čižíček a Hlava, ramená, kolená, palce. Prvý deň sme v tvorivej dielni pracovali s modelovacou hmotou tvrdnúcou na vzduchu. Priebeh práce sme im vysvetľovali po slovensky. Bola som milo prekvapená, lebo skoro všetci vedeli držať krok. Deti napokon vytvorili srdcia, ktoré vymaľovali. Na konci zamestnania sme si ešte raz zatancovali a zaspievali. Slovenská samospráva pohostila deti a rodičov pagáčmi a vodou,“ zmienila sa Zuzana Pápaiová Laczkovská o prvom dni. Zdôraznila, že dovedna prišlo až 50 záujemcov. Na stretnutie neboli zvedavé len deti, ale aj 15 rodičov.

Letné prázdniny sa skončili a výchovno-vzdelávacie inštitúcie sa opäť naplnili. Začal sa nový školský rok, ktorý v základných školách trvá 183 vyučovacích dní. Prvý deň v škole je jednou z najdôležitejších udalostí v živote detí, rodičov ako aj pedagogického zboru. Vlani sa spoločné otvorenie školského roku slovenských národnostných škôl konalo v Alkári.Z Hevešskej župy sa podujatie tentoraz premiestnilo do Novohradskej. V Níži sa konali hneď dvojité oslavy, keďže Slovenská národnostná základná škola Kálmána Mikszátha v školskom roku 2022/2023 oslavuje 60 rokov pôsobenia v historickej budove postavenej v roku 1740, v Reviczkého kaštieli. Na podujatie prišli hostia zo všetkých slovenských národnostných základných škôl, ktoré prevádzkujú miestne národnostné samosprávy. Okrem hostiteľov v hľadisku sedeli Alkárčania a Bánhidania, ale aj delegácia budapeštianskej slovenskej školy, ktorú spravuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM).

Slovenská národnostná samospráva v Legínde tretí rok uskutočňuje jazykový letný denný tábor v miestnom kultúrnom dome a na jeho nádvorí. Je veľmi obľúbený medzi mládežou, hneď po jeho vypísaní sa naplnili miesta. Tento rok sa prihlásili školopovinné deti z Legíndu, Šápu, Níže i z Vacova.

Slovenská samospráva v Rétšágu počas posledného júlového víkendu usporiadala Národnostný deň už po dvadsiaty raz. Program, prebiehajúci v rímskokatolíckom kostole, otvorila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Rétšágu Silvia Šalgaiová spolu s primátorom mesta Zoltánom Mezőfim, ktorý zagratuloval miestnemu slovenskému zboru k jubileu.
Dvojjazyčnú svätú omšu slúžil Ladislav Rados z Níže, litánie čítala členka Slovenského speváckeho zboru Ozvena Margita Tóthová Urbaničová. Zbor potom pod vedením dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa hudobne spestril svätú omšu, štvorhlasný kolektív výborných spevákov z Budapešti na syntetizátore sprevádzal János Bacsi. Ako povedala predsedníčka Ozveny Zuzana Hollósyová, počas minulého roka vyšlo nové CD zboru, z ktorého tiež predniesli ukážky.

Posledný júlový deň sa opäť malo naplniť prírodné javisko pri jazere v Banke (Bánk) pri príležitosti našej najväčšej národnostnej folklórnej udalosti. Priznám sa, celý týždeň som s obavami sledoval správy o víkendovom počasí. Raz ma meteorológovia upokojili, inokedy vyľakali. Kým piatok ešte tvrdili, že v nedeľu popoludní nepredpokladajú veľké množstvo zrážok, druhý deň svoje tvrdenie vyvrátili. Umelecký zážitok z 56. Novohradského národnostného stretnutia, z 26. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku a z Medzinárodného novohradského festivalu bol v ohrození, k tomu sa pridružil aj súcit, lebo viem, ako rýchlo vie dážď zmyť viacmesačnú prácu organizačného štábu.

Pod hradom Šomoška, ktorý leží na hraniciach Slovenska a Maďarska, sa 27. júla uskutočnilo otvorenie XXVI. ročníka Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu. Na tomto prekrásnom mieste sa už niekoľkokrát konal otvárací ceremoniál, ktorý bol, ako vždy, veľkolepý a úžasný.
Nevnímali sme horúčavu, lebo sme ani nevedeli, čo máme sledovať, kam otáčať hlavy. Najprv odzneli pozdravné melódie slovenských hostí. Na lesné rohy odpovedal starý maďarský ľudový hudobný nástroj tzv. tárogató. Bolo to pôsobivé. Potom nasledoval sprievod zástupcov domácich a zahraničných súborov s vlajkou svojej krajiny.

V slovenskej národnostnej obci Novohrad, ktorá bola niekdajším strediskom župana a prvým osídleným miestom župy, slovenská samospráva 25. júna usporiadala slávnostné odovzdávanie cien a VI. ročník súťaže v speve ľudových piesní s názvom Nemôžem žiť bez muziky. Podujatie sa uskutočnilo v Dome kultúry, ktorého priestory sú ideálne nielen veľkosťou, ale aj tým, že v letných horúčavách je v ňom príjemne.
Po hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia sa ako prvá prihovorila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad Tünde Debreceniová Králiková. „Som veľmi rada, že sme sa opäť mohli stretnúť v rámci takéhoto veselého podujatia, aby sme spoločne udržiavali tradície, kultúru, spoluprácu i spolupatričnosť a aby sme strávili spolu príjemné chvíle na krídlach piesní,” zneli jej milé slová v maďarčine, ktoré do slovenčiny prekladala Márta Mlinárcseková. Predsedníčka miestnej samosprávy dodala, že tento deň má byť o minulosti a prítomnosti preto, aby sme mali budúcnosť.

Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy (SNSNŽ) dlhé roky organizovala regionálnu súťaž Novohradské lipky. Úspešné podujatie pozostávalo z vedomostnej súťaže Čo vieme o Slovákoch v Maďarsku, pestrého kultúrneho programu, prekážkovej súťaže a futbalového turnaja. Program potom na niekoľko rokov zanikol. Pred pár rokmi Slovenská národnostná samospráva v Níži a SNSNŽ sa rozhodli „vzkriesiť“ Novohradské lipky. Tohtoročné sa uskutočnili 20. mája v nížanskom Kultúrnom dome.

V polovici apríla sa v Dome remesiel Slovenskej národnostnej samosprávy v Sudiciach konalo druhé tohtoročné riadne zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Valné zhromaždenie (VZ) na čele s predsedom Ferdinandom Egyedom rokovalo o 12 bodoch. O práci miestnej slovenskej samosprávy poslancov najprv informoval Ladislav Faludi. Vedúci predstaviteľ Slovákov v Sudiciach v prvom bode programu hovoril o najdôležitejších slovenských udalostiach v obci a predstavil zrekonštruovaný Dom remesiel.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozdelil dotácie na rok 2022. V riadnom kole v oblasti Kultúra z 385 žiadostí Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy získala na 56. Novohradské národnostné stretnutie (0187/HU/2022) 1000 eur a na XVIII. Regionálny slovenský deň (0188/HU/2022) 700 eur. Ďakujeme!

Nógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi

Önkormányzat elnöke

MEGHÍVÓ

A Nógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat soron következő ülését

2022. április 13-án (szerdán) 14.00 órai kezdettel

Szügyön, a Kézműves Házba (2699 Szügy, Rákóczi út 89.) össze­hívom.

Po troch rokoch opäť otvorili Pamiatkový dom v Gute. V budove postavenej koncom 19. storočia naposledy býval obuvník Jozef Obrcian s manželkou. Dom potom odkúpila rodina Tóthová. Postupom času postavila svoj vlastný príbytok a spomínanú nehnuteľnosť darovala obci. Pamiatkový dom teda patrí miestnej Obecnej samospráve.

Má dve miestnosti: prvú izbu a kuchyňu. Vzadu je novopostavený sklad. Čistá izba je zariadená tradične. Nachádza sa v nej posteľ, ale aj šijací stôl, starodávne zásuvkové truhle pre ženský odev i modernejšia skriňa na bielizeň a mužské šatstvo, kabáty či kožuch.