V obci Novohrad považujú pestovanie slovenských tradícií za nasledovania hodnú výnimočnosť. Preto sa každoročne snažia oceniť jednu výnimočnú osobu, ktorá usilovne koná za Slovákov v obci. Slovenská národnostná samospráva okrem toho už niekoľko rokov vydáva publikácie o slovenských pamätihodnostiach. VI. zväzok dostal názov Slovenské novohradské kultúrne lampáše. Ako pre Ľudové noviny povedala predsedníčka tamojšieho slovenského voleného zboru Tünde Debreceniová Králiková zväzkami miestnohistorických publikácií sa snažia zachovávať slovenské dedičstvo. Napríklad názvy jednotlivých častí obce ako Konopisko, Kukorisko, Domonisko, Vršok, či Hovnisko v jednom zo starších ročníkov publikácie, aby aj mladí vedeli, prečo sa tá, či oná časť dediny nazýva práve tak.

Slovenská národnostná samospráva v Rétšágu aj v tomto roku usporiadala študijný výlet na stredné Slovensko. Konal sa poslednú októbrovú sobotu. Záujem bol veľký, zájazdu sa zúčastnilo 50 osôb.

Medzi cestujúcimi boli poslankyne, aktivisti, pomocníci samosprávy ako aj záujemcovia o Slovensko a jeho kultúru. Ruženka Néveryová okrem tlmočenia svedomite sprevádzala skupinu po celý čas. Prvá zastávka bola v Sklabinej. V Pamätnom dome Kálmána Mikszátha si pozreli prekrásne obnovenú interaktívnu výstavu, ktorej ústredná téma je úzky vzťah spisovateľa k svojmu rodisku. Odtiaľ ich cesta viedla do divínskeho Zichyho kaštieľa a do Kaplnky svätej Anny. Pri nej sa nachádza menší cintorín, kde je hrob Márie Zichyovej, matky posledného potomka Zichyovcov. V Galérii Bloom im maliar Marián Kompánek ukázal svoju súkromnú zbierku obrazov. Výletníci sa zastavili aj v Starej Haliči, kde si pozreli stredoveký Kostol sv. Juraja pochádzajúci z 13. storočia. Neskorý jesenný výlet Rétšágčanov sa vydaril. Mnohí zúčastnení už teraz čakajú na ďalšie potulky po prekrásnej slovenskej krajine.

Dňa 16. októbra po dlhotrvajúcej chorobe nás navždy opustila učiteľka, aktivistka, bývalá poslankyňa Piroška Gyöngyösiová rodená Himesiová.
Narodila sa 11. júla 1949 v Lucine. Do základnej školy chodila v rodnej obci. Maturovala na Gymnáziu Imreho Madácha v roku 1967. Keď sa prihlásila na Pedagogickú vysokú školu Gyulu Juhásza v Segedíne na odbor učiteľ slovenčiny a ruštiny už aktívne vyučovala na základnej škole. Piroska pôsobila niekoľko rokov v Rétságu ako vychovávateľka v školskom internáte, knihovníčka a učiteľka (1972-1975). Po tom sa vrátila do rodnej obce, do Luciny. Vyučovala slovenský a ruský jazyk. Neskôr vyštudovala aj nemčinu, ktorú aj učila vedľa výtvarnej výchovy v základnej škole.

Jeseň za začala v Dolných Peťanoch naplno. Radostné je, že po päťročnej pauze sa opäť založila tamojšia slovenská samospráva. Jej členovia síce sľub oficiálne zložili len 14. októbra, ale s prácou začali už v septembri. Prvou akciou bola oberačková slávnosť, ktorá sa konala 7. septembra. Dolnopeťanskí Slováci sa rozhodli, že symbolicky budú reprezentovať svoju národnosť. „Národnostný stôl” sa medzi hosťami tešil mimoriadnemu úspechu. Oficiálne založenie Slovenskej národnostnej samosprávy v Dolných Peťanoch sa konalo 14. októbra.

Poslednú septembrovú sobotu sa vo Veňarci konalo stretnutie slovenských národnostných samospráv Novohradskej a Hevešskej župy. Pred podujatím usporiadala Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy (SNSNŽ) Valné zhromaždenie a potom verejné zasadnutie.

Župná samospráva uzavrela úspešný cyklus

Delegácie z jednotlivých obcí v kultúrnom dome privítal a zasadnutie viedol predseda SNSNŽ Ferdinand Egyed. Po modifikácii rozpočtu na rok 2024 stručne zhrnul uplynulé obdobie župnej samosprávy. Z programov spomenul kladenie vencov pri pamätnej tabuli Janka Kráľa v Balašských Ďarmotách, Maďarsko-slovenský večer v Táľoch, Regionálny deň detí v Níži, Medzinárodný novohradský folklórny festival a Novohradské národnostné stretnutie v Banke. Z blížiacich sa akcií hovoril o Regionálnom slovenskom dni v Šalgótarjáne, ktorý bude 9. novembra. Vyzdvihol, že o finančnú podporu sa SNSNŽ úspešne uchádzala pri Správe fondov Gábora Bethlena, na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vo Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku. Predseda sa zmienil aj o plánovaných prednáškach pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania. Tie by hostili samosprávy vo Veňarci, Níži a v Dolných Peťanoch. S hrdosťou poznamenal, že v ďalšom cykle bude v Novohrade fungovať 20 slovenských samospráv, keďže v Dolných Peťanoch sa opäť založí. VZ F. Egyed zakončil zhrnutím posledných 5 rokov a poďakoval sa tým, ktorí sa pričinili o ich úspešnosť. V bode „Iné“ predsedníctvo navrhlo laureáta na cenu Za národnosti, ktorú odovzdávajú pri príležitosti Dňa národností v Maďarsku v Budapešti.

Druhý septembrový víkend vo Veňarci už tradične patrí haluškám. 19. ročník podujatia sa aj tentoraz niesol v znamení tradícií a kultúrnej čistoty. Nosnou témou bola svadba. Mnohé Slovákmi obývané obce kvôli výstrahám zrušili svoje akcie, resp. ich premiestnili do krytých priestorov. Aj vystupujúcim a záujemcom o Haluškový festival postavili organizátori nad hlavami obrovitánske stany. Hľadisko i javisko tak ostali suché, nič nerušilo umelecký zážitok, maximálne škvŕkajúce žalúdky motivovali ľudí, aby opustili svoje stoličky a vybrali sa za jedlom.

Pri príležitosti štátneho sviatku 20. augusta prevzali Strieborný kríž Maďarska za zásluhy dvaja Slováci z Novohradu. Predsedníčke Slovenskej samosprávy v Níži Zuzane Kučerovej udelili vyznamenanie za prácu v slovenskej komunite v Níži, pri propagácii slovenského materinského jazyka, zachovávaní a odovzdávaní jeho kultúrnych hodnôt. Starostovi a podpredsedovi Slovenskej samosprávy v Agárde Ondrejovi Agárdimu za viac ako tri desaťročia aktívneho budovania komunity v obci, za rozvoj obce a zachovanie slovenskej kultúry a tradícií.

Tábor Slovenskej národnostnej samosprávy v Legínde určený pre žiakov základnej školy sa konal posledný júlový týždeň. 38 mladých zažilo 5 dní plných zábavy. Hlavným dejiskom družinového tábora bol aj v tomto roku miestny Kultúrny dom a park okolo neho. Niektoré zamestnania sa konali v záhrade miestnej Evanjelickej cirkvi. Na žiakov dohliadalo päť dospelých a traja gymnazisti.

Po uverejnení výzvy pred začiatkom letných prázdnin sa voľné miesta zaplnili raz-dva. „Do tábora svoju účasť potvrdili žiaci z Legíndu, Níže, Dolných Petian, Šápova a Vacova. Tých, ktorí sa oneskorili, sme zaradili na čakaciu listinu. Bohužiaľ, vždy musíme mať na zreteli kapacitu a financie,” odôvodnila konečný počet účastníkov predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy a organizátorka tábora. Csilla Mezeiová dodala, že samospráva sa uchádzala o granty pri Správe fondov Gábora Bethlena (SfGB) a pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku.

Posledný júlový týždeň sa v Čuvári začal družinový letný tábor pre žiakov základných škôl, v ktorom hlavnú úlohu hrali ľudový tanec, remeslá a slovenské národnostné tradície. Deviaty ročník opäť prebiehal pod taktovkou miestnej slovenskej národnostnej samosprávy.

Päťdňový tábor je medzi deťmi a rodičmi veľmi obľúbený, cítiť dopyt po zmysluplnom trávení voľného času, v tomto prípade letných prázdnin. Organizátori naplánovali množstvo programov, deti nemali čas nudiť sa a užili si každú chvíľu. Prvý deň chasa navštívila Čemer, kde ju v Dome slovenských tradícií srdečne privítala Alžbeta Szabová s pomocníkmi. Pripravili skvelý program, v ktorom nechýbali hravé tanečné lekcie, navliekanie korálikov, či príprava vreciek na levanduľu. Tí, ktorí počas týchto aktivít dostali smäd, mohli sa ponúknuť malinovou limonádou. V horúčave dobre padol aj nanuk. Na obed im hostitelia pripravili v peci upečený chlebový posúch.

Týždenný slovenský tábor zorganizovala Slovenská národnostná samospráva v Sudiciach v júli. Podujatia, ktoré sa konalo už po deviatykrát, sa zúčastnilo 25 žiakov z rodín podporujúcich zachovávanie tradícií a zvykov Slovákov žijúcich v tejto osade.

V tábore ako dobrovoľníci pomáhali poslanci a priaznivci slovenskej národnostnej samosprávy. Programy financoval miestny volený zbor z grantov a vlastných zdrojov. Táborníci mali zabezpečený obed a olovrant.

Pozrite alebo stiahnite si fotoalbum slovenských národnostných osád z Novohradskej a Hevešskej župy To sme my - Mi ezek vagyunk. Publikácia Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy.

To sme my - Mi ezek vagyunk

Jedna z najmenších osád v novohradskom regióne, dodnes aj Slovákmi obývaná Banka už dlhé desaťročia je zapísaná veľkými písmenami do novodobých kultúrnych dejín Slovákov v Maďarsku. 28. júla 2024 popoludní javisko pod holým nebom pri prekrásnom miestnom jazere bolo hlavným dejiskom v poradí už 28. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku, ktorý je už tradične spojený s Medzinárodným novohradským folklórnym festivalom, ako aj s Novohradským národnostným stretnutím, ktorý sa konal už po päťdesiaty ôsmykrát.

Koncom júna sa v Penzióne pri prírodnom javisku v Banke konalo štvrté tohtoročné riadne zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Na začiatku zástupcovia Národného volebného úradu odovzdali poverovacie listiny členom poslaneckého zboru, ktorí si ich ešte neprevzali. Po tomto akte predseda Ferdinand Egyed navrhol, aby počas zasadnutia postupovali podľa vopred rozoslaného programu. Rokovalo sa o 15 bodoch.

Ako ukázali predchádzajúce analýzy, počet Slovákov v Maďarsku v posledných troch sčítaniach klesal. Počet obyvateľov Novohradskej župy sa v rokoch 2001 až 2022 znížil, a to tak v prípade maďarských štátnych príslušníkov, ako aj cudzincov, a to isté platí aj pre obyvateľov slovenskej národnosti. V roku 2022 sa z približne 182-tisíc obyvateľov prihlásilo k slovenskej národnosti 2326, z toho 2150 malo maďarskú štátnu príslušnosť.

Začiatkom februára sa Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne a Spolok šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov rozhodli pokračovať v organizovaní zájazdov na Slovensko a do Poľska. Zostavenia programu sa ujali predseda slovenskej samosprávy Ferdinand Egyed s manželkou, predsedníčkou Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženkou Egyedovou Baránekovou. Túto nemalú úlohu vyriešili bravúrne.

Viacdňový študijno-odborný zájazd sa konal cez turíčny víkend. Našou prvou zastávkou boli Čičmany, ktoré sú vyhľadávané vďaka zaslúžene známym maľovaným domom a architektúre. Čičmanské ornamenty sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pripomínajú Rilský monastier v Bulharsku. Nevybrali sme si na prehliadku ten správny čas, počasie bolo pochmúrne i mrholilo. Rýchlo sme teda obzreli budovy, potom pamätihodnosti obce.

Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne dlhé roky úzko spolupracuje s Fotoklubom Novohradskej župy, ktorý pestuje už tri desaťročia priateľské kontakty s klubmi podobného zamerania na Slovensku.

Jeho členovia sa stretajú s maďarskými kolegami v Komárne, Tomášovciach, Nesvadoch, Lučenci a Fiľakove, ako aj so Slovákmi v Brezne, Banskej Bystrici a Ružomberku. Spolu organizujú výstavy, tábory, stáže, konferencie. Naposledy 3. mája otvorili výstavu fotografií v Liptovskom múzeu v Ružomberku, kde bolo verejnosti predstavených 124 prác z tvorby členov nášho Fotoklubu.

Slovenská národnostná obec Novohrad sa môže pýšiť množstvom pamätihodností a podujatí. Za to vďačí nielen blízkemu hradu a občianskym organizáciám, ale aj kreatívnemu a pohotovému poslaneckému zboru tamojšej slovenskej národnostnej samosprávy. Medzi najväčšie podujatia sa radí aj Deň rodiny, ktorý sa uskutočnil 25. mája v Novohradskom zveroparku.

Keďže Deň detí už bol na dohľad, Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu so zveroparkom pripravili celodennú akciu s mnohými prekvapeniami.

Druhý májový piatok sa v Níži konalo stretnutie novohradských a hevešských slovenských detí s názvom Novohradské lipky, ktoré pred piatimi rokmi vzkriesila Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy. Organizovania sa ujala Slovenská národnostná samospráva v Níži, ktorá sa spolu s miestnou základnou školou stala stálou usporiadateľkou akcie.