|
|
Zasadala Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župyV polovici apríla sa v Dome remesiel Slovenskej národnostnej samosprávy v Sudiciach konalo druhé tohtoročné riadne zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Valné zhromaždenie (VZ) na čele s predsedom Ferdinandom Egyedom rokovalo o 12 bodoch. O práci miestnej slovenskej samosprávy poslancov najprv informoval Ladislav Faludi. Vedúci predstaviteľ Slovákov v Sudiciach v prvom bode programu hovoril o najdôležitejších slovenských udalostiach v obci a predstavil zrekonštruovaný Dom remesiel. Čítať ďalej: Zasadala Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy Úspešné granty SNSŽNÚrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozdelil dotácie na rok 2022. V riadnom kole v oblasti Kultúra z 385 žiadostí Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy získala na 56. Novohradské národnostné stretnutie (0187/HU/2022) 1000 eur a na XVIII. Regionálny slovenský deň (0188/HU/2022) 700 eur. Ďakujeme! Veľkonočný pozdravMeghívó a Nógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat üléséreNógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat elnöke
MEGHÍVÓ
A Nógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat soron következő ülését
2022. április 13-án (szerdán) 14.00 órai kezdettel
Szügyön, a Kézműves Házba (2699 Szügy, Rákóczi út 89.) összehívom. Čítať ďalej: Meghívó a Nógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat ülésére Pamiatkový dom v Gute je opäť otvorený
Po troch rokoch opäť otvorili Pamiatkový dom v Gute. V budove postavenej koncom 19. storočia naposledy býval obuvník Jozef Obrcian s manželkou. Dom potom odkúpila rodina Tóthová. Postupom času postavila svoj vlastný príbytok a spomínanú nehnuteľnosť darovala obci. Pamiatkový dom teda patrí miestnej Obecnej samospráve. Má dve miestnosti: prvú izbu a kuchyňu. Vzadu je novopostavený sklad. Čistá izba je zariadená tradične. Nachádza sa v nej posteľ, ale aj šijací stôl, starodávne zásuvkové truhle pre ženský odev i modernejšia skriňa na bielizeň a mužské šatstvo, kabáty či kožuch. O prácach okolo Slovenského domu v Legínde
Slovenskej národnostnej samospráve v Legínde sa predvlani podarilo kúpiť starý sedliacky dom postavený dakedy na začiatku 20. storočia. Bývala v ňom Margita Tekvičková, ktorej slovenčina nebola cudzia. Budovu v roku 2021 požehnali predstavitelia legíndskych cirkví: katolícky kaplán Gábor Moys a evanjelický farár Attila Szmolár. Predsedníčka slovenskej samosprávy Csilla Mezeiová prezradila, že budova by mala slúžiť na vystavenie legíndskej národopisnej zbierky. Prvá časť domu, ktorú tvorí kuchyňa a predná izba, by bola múzeom, tretia miestnosť by mohla fungovať ako malá dielňa, ale aj ako hosťovská izba. „V budúcnosti by sme chceli aj my vytvoriť spoločenské priestory určené pre kluby, na stretnutia a menšie podujatia či tvorivé dielne. Na ne by bola ideálna stajňa. Samozrejme, na to potrebujeme aj vystavať vodné bloky. Všetko však závisí od dotácií. Práve preto zatiaľ neplánujeme uchádzať sa o povolenie od múzejného odboru Ministerstva ľudských zdrojov,“ konštatovala predsedníčka s tým, že nadarmo majú okolo seba oduševnených aktivistov, pri mnohých činnostiach sú potrební kvalifikovaní odborníci, ktorých treba dobre zaplatiť. Od Ďarmôt po Asód po minulých slovenských stopách
Región Novohrad v historickom pohľade predstavoval stolicu (župu) v Preddunajsku, ktorej vznik siaha do začiatku 12. storočia a ktorá sa vo svojich hraniciach zachovala až do rozpadu monarchie v roku 1918. Vtedy severná časť od rieky Ipeľ pripadla Československu a južná, plochou o niečo väčšia, Maďarsku. Na nej v troch desiatkach obcí sa v poslednej tretine 17. storočia začali usadzovať Slováci zo slovenských severných stolíc vtedajšieho Uhorska. Čítať ďalej: Od Ďarmôt po Asód po minulých slovenských stopách Ľudové umenie Slovákov spod ČerhátaRegión Novohrad na obidvoch stranách Ipľa je bohatý na ľudové tradície, kroje, zvyky a obyčaje. Na maďarskej strane pod pohorím Čerhát žijú, pestuje a zachováva si svoju tradičnú kultúru nielen maďarská etnická skupina Polovcov, ale aj tu viac ako tristo rokov v troch desiatkach obcí žijúci Slováci. Národopisné hodnoty novohradských Slovákov na ľavej strane Ipľa doteraz výrazne predstavuje od Maďarov v mnohom líšiaci sa predovšetkým ľudový odev a to najmä ženský.
Z rodiska maďarského spisovateľa Imricha Madáča
Najstaršia história obce Dolná Strehová a jej evanjelického cirkevného zboru je úzko spojená so šľachtickým rodom Madáčovcov (Madáchovcov), ktorí tu mali svoje panstvo plných päť storočí. Táto významná novohradská rodina dlhodobo výrazne ovplyvňovala celkové dejiny obce. Slovenskí cirkevní historici už dávnejšie publikovali, že dolnostrehovskí Madáčovci pochádzali z Čerína (Zvolenská stolica). Čítať ďalej: Z rodiska maďarského spisovateľa Imricha Madáča Pohľadnica z minulosti a prítomnosti ŠamšonházuNovohradská stolica bola na konci 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia nielen hlavnou cestou, po ktorej prúdili tisícky slovenských poddaných do južnejších stolíc krajiny, ale stala sa aj územím, kde sa v jej osadách a obciach osadzovali, či už nakrátko, alebo natrvalo mnohí, ktorí so žobráckou palicou putovali z miesta na miesto, aby nakoniec našli svoj vytúžený cieľ - natrvalo sa usadiť na mieste s vyhovujúcimi podmienkami.
Čítať ďalej: Pohľadnica z minulosti a prítomnosti Šamšonházu Vrchol asimilácie - Je ešte niečo v Bodoni slovenské?Dlhodobá absencia školskej a náboženskej výchovy v materčine. - Dnes už ani najstarší členovia pôvodných slovenských rodín nehovoria po slovensky, asimilácia tu dosahuje vrchol... - Je to príklad a poučenie pre všetky Slovákmi osídlené obce v Maďarsku, kde ešte žije slovenské slovo: základom zachovania materinského jazyka je jeho používanie v rodinách a účasť mládeže na zodpovednej jazykovej výchove v slovenských školách.
Čítať ďalej: Vrchol asimilácie - Je ešte niečo v Bodoni slovenské? Z novohradských vrchov a dolínVyšla zaujímavá knižná novinka vo vydavateľstve Matice slovenskej s názvom Z Novohradských vrchov a dolín od Jána Jančovica. Ide o monotematickú publikáciu vlastivedno-historického charakteru. Ján Jančovic sa desiatky rokov zaoberá históriou Novohradu, je autorom niekoľkých monografií o svojej rodnej obci Pôtor. Špecializuje sa aj na život krajanov na Dolnej zemi, ktorí tam odišli z Novohradu. |