V obci Novohrad sa konalo otvorenie výstavy, ktorá bola zostavená na počesť lokálpatriota, rytiera maďarskej kultúry a chýrneho osvetára Józsefa Végha. Podujatie usporiadala Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a Klubom pre zachovanie tradícií. O plodnom autorovi kníh a zbierok sme aj my veľa písali. Pozornému čitateľovi dozaista neušlo, že bez Józsefa Végha sa neuskutočnilo ani jedno národnostné podujatie v obci. Za to mu v roku 2022 miestna slovenská samospráva udelila pamätnú plaketu Strážca novohradských hodnôt.

Slovenská samospráva Novohradskej župy a Slovenská samospráva mesta Šalgótarján usporiadali slovensko-maďarské priateľské stretnutie spojené s vysunutým zasadnutím volených zborov. Pod názvom „Nech ich sused v láske má“ sa konalo 24. a 25. marca v Penzióne Gápeľ v Nízkych Tatrách a bolo spojené s výletom na Chopok a gastronomickým a folklórnym večierkom za účasti seniorov a ľudovej hudby FS Mostár z Brezna.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2023 podporil v riadnom kole 785 žiadostí o dotáciu celkovo v sume 2 181 660 eur. Zamietol 418. Protokol schválených žiadostí predsedom uverejnil na svojej domovskej stránke 20. marca 2023. Novohradská župná slovenská národnostná samospráva dostala 1 200 € na usporiadanie Novohradského folklórneho stretnutia v Bánku a 1 000 € na Regionálny slovenský deň.

V Horných Peťanoch už niekoľko rokov usporadúvajú zabíjačku pred Medzinárodným dňom žien (MDŽ), aby z chutných špecialít vystrojili hostinu, ako sa pri takej príležitosti patrí. So zakáľačkou miestna slovenská samospráva chcela mladým aj starým predstaviť tradičné zabíjačkové praktiky predkov. Aj ochutnávka gastronomických špecialít z brava bola populárna, keďže v súčasnosti takýto pokrm nefiguruje na jedálničku mnohých rodín. Pripravené jaternice a klobásy potom starostlivo odložili do mrazničiek, aby sa o pár týždňov neskôr stali večerou na oslavách MDŽ.

Pandémia zanechala svoje stopy na väčších i menších komunitách. Hlavne na malých spôsobila veľké škody, napraviť ich nie je ľahké. V súčasnosti sa miestne slovenské samosprávy snažia rozvíriť túto „stojacu vodu” a prinavrátiť stav, aký bol pred rokom 2020.

Podobnej situácii čelí aj Slovenská národnostná samospráva v Horných Peťanoch, ktorá sa tiež nevzdáva a pripravuje akcie rozličného typu. Tieto sa snaží naplniť obsahom, ktorý priláka ľudí každej vekovej kategórie. Jedným, už jej tradičným zimným podujatím, je zabíjačka, ktorú 25. februára t. r. uskutočnila po tretíkrát. Zvolila si dobrý program, lebo udalosť je ideálna na zblíženie sa a prežitie príjemných spoločných chvíľ. Zabíjačka odjakživa mala významný spoločenský obsah, lebo vtedy sa k členom domácnosti pripojilo širšie príbuzenstvo, niekde aj členovia dedinskej komunity. V minulosti bola na dedinách pravidlom takmer v každom dome, dnes je raritou.

Dávno sa na dedinách počas celého roka zbieralo kačacie alebo husacie perie. Keď hydinu vykŕmili a zarezali, perie ošklbali, dobre vyprali vo vode a vysušili. Keď ho bolo dosť na vankúše a duchny, dohodli sa ženy na driapaní. Mravčia robota bola veľmi užitočná, lebo duchny a vankúše sa chystali do výbavy.

V druhú februárovú sobotu usporiadala Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a Klubom pre zachovanie tradícií driapanie peria, páračky. Udalosť sa niesla vo výbornej, rodinnej atmosfére. Perie zabezpečila Alžbeta Drécsovszká. Organizátori čakali záujemcov s pálenkou, pagáčmi a chlebom s husacou masťou a cibuľkou, po „práci“ ich pohostili varenou kukuricou s makom.

Mladí i veľkí sa zišli popoludní v Dome občianskych organizácií. Na stole už bolo prichystané vo vandlíkoch perie, pod stolom stará obliečka z vankúša, do ktorej sa podriapané perie odkladalo. Z veľkého peria ženy urobili masteničky.

Nie je tajomstvom, že mesto Šalgotarján má veľmi dobré vzťahy s Banskou Bystricou, často usporadúvajú spoločné podujatia a navštevujú sa navzájom. Po maďarskom veľvyslancovi začiatkom februára vyrazila ďalšia delegácia do mesta pod Urpínom. Na Mestskom úrade primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko privítal viceprimátora Šalgotarjánu Zoltána Dániela, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgotarjáne Ferdinanda Egyeda a člena slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgotarjáne i kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Petra Egyeda.

V polovici februára sa v sieni Kálmána Mikszátha v Župnom dome v Šalgotarjáne konalo prvé tohtoročné riadne zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Valné zhromaždenie (VZ) na čele s Ferdinandom Egyedom rokovalo o 13 bodoch.

Predseda privítal všetkých členov poslaneckého zboru a predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženku Egyedovú Baránekovú. Následne predstavil program zasadnutia. VZ prijalo návrhy ako preskúmanie a evidencia majetkových priznaní poslancov za rok 2022, rozpočet, kalendár podujatí a pracovný plán na rok 2023 i iné finančné náklady na fungovanie SNSNŽ. Predseda navrhol, aby župa uzavrela administratívnu zmluvu so Samosprávou Novohradskej župy a jej kanceláriou, ako aj podpísala Zmluvu o spolupráci s miestnymi slovenskými samosprávami, so Združením novohradských a hevešských Slovákov a so ZSM.

V adventnom období usporiadala Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne spolu so Spolkom šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov (ďalej len Spolok) svoje tradičné stretnutie.
Predseda miestnej samosprávy Ferdinand Egyed prítomných informoval o tom, aké úlohy sa splnili v roku 2022 a stručne načrtol plány na nasledujúci rok. Vo svojom príhovore predseda Spolku József Homoga sa okrem iného poďakoval členom za aktívnu účasť počas celého roka na programoch organizovaných slovenskou samosprávou a spolkom. Prítomní jednohlasne prijali návrhy a mohol sa začať kvíz Čo vieš o Slovákoch.

V Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v Šalgótarjáne sa 19. novembra uskutočnilo podujatie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy a Združenia novohradských a hevešských Slovákov Regionálny slovenský národnostný deň. Tentoraz už po 18. raz.

Program sa začal zaspievaním hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi“. Na zvukovom zázname, ktorý pomáhal prítomným v speve, hrá ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a spieva Žofia Komjáthiová z Veňarcu.

Vo veňareckom evanjelickom kostole sa 11. decembra uskutočnilo tradičné adventné vianočné, alebo kračúnske podujatie, tzv. Slovenské Vianoce. Organizátormi tohto programu boli Slovenská národnostná samospráva vo Veňarci, miestna pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku a Evanjelická cirkevná obec vo Veňarci.

Podujatie sa začalo vianočnými piesňami v podaní členov folklórnej skupiny Rozmarín. Na následnej slovensko-maďarskej bohoslužbe slúžil dobrý priateľ a podporovateľ Veňarčanov, konsenior Ján Ďurov z Veľkého Krtíša, ktorý bol prvýkrát vo Veňarci pred 30 rokmi a odvtedy chodí do novohradskej dediny často.

Dvadsaťsedem funkcionárov slovenských národnostných samospráv Novohradskej župy sa v septembri vybralo na trojdňový zájazd s cieľom spoznávať územia, z ktorých sa ich predkovia presídlili do Novohradu. Mnohí z nich videli tieto oblasti prvýkrát, aj preto boli fascinovaní krásnou prírodou. Po takmer trojhodinovej ceste sme dorazili do Múzea oravskej dediny – skanzenu v Zuberci, v ktorom stojí 50 tradičných oravských budov a chalúp zachovaných v pôvodnom stave. Pre chladný vietor fúkajúci od Roháčov, mraky hroziace dažďom a napätý program sme sa dlho nezdržali v skanzene, ale zhodli sme sa na tom, že sa sem ešte musíme vrátiť a dôkladne si vychutnať pohľad na zbierku nádherných budov na brehu Studeného potoka.

Po dvoch rokoch sa vo Veňarci opäť konal Haluškový festival. Organizátori 17. ročníka si aj tentoraz dali záležať na tom, aby si podujatie zachovalo svoju tradičnosť, kultúrnu čistotu. Ich rozhodnutie sa nedalo ničím ovplyvniť. Hneď po vstupe cez hlavnú bránu ma obkľúčili Héhalomčania. Po krátkom rozhovore mi prezradili, že mali v pláne ponúkať návštevníkov aj langošmi či palacinkami, ale ich návrh neprešiel. Napokon však z Haluškového festivalu neodišli s dlhým nosom, ich pokrmy v súťaži valcovali hneď v dvoch kategóriách. Súťažiace skupiny vo varení halušiek skoro ráno prichádzali do festivalového dvora. Programy sa oficiálne začali až poobede, no už dve hodiny predtým si návštevníci mohli vymieňať svoje stravné lístky za halušky.

V Horných Peťanoch sa pred začatím školského roka konalo slovenské stretnutie pre škôlkarov a základoškolákov. Popoludňajšie zamestnanie tamojšej slovenskej samosprávy sa konalo v utorok a vo štvrtok. „Stretnutie bolo určené pre škôlkarov a menších žiakov. Vedeli sme, že prídu aj deti, ktoré nevedia po slovensky, preto sme sa snažili zapracovať do zamestnaní aj základy zo slovenčiny. Naučili sme ich pozdraviť sa, predstaviť sa a rozlúčiť sa, ako aj básne Maličká som, Čižíček, čižíček a Hlava, ramená, kolená, palce. Prvý deň sme v tvorivej dielni pracovali s modelovacou hmotou tvrdnúcou na vzduchu. Priebeh práce sme im vysvetľovali po slovensky. Bola som milo prekvapená, lebo skoro všetci vedeli držať krok. Deti napokon vytvorili srdcia, ktoré vymaľovali. Na konci zamestnania sme si ešte raz zatancovali a zaspievali. Slovenská samospráva pohostila deti a rodičov pagáčmi a vodou,“ zmienila sa Zuzana Pápaiová Laczkovská o prvom dni. Zdôraznila, že dovedna prišlo až 50 záujemcov. Na stretnutie neboli zvedavé len deti, ale aj 15 rodičov.

Letné prázdniny sa skončili a výchovno-vzdelávacie inštitúcie sa opäť naplnili. Začal sa nový školský rok, ktorý v základných školách trvá 183 vyučovacích dní. Prvý deň v škole je jednou z najdôležitejších udalostí v živote detí, rodičov ako aj pedagogického zboru. Vlani sa spoločné otvorenie školského roku slovenských národnostných škôl konalo v Alkári.Z Hevešskej župy sa podujatie tentoraz premiestnilo do Novohradskej. V Níži sa konali hneď dvojité oslavy, keďže Slovenská národnostná základná škola Kálmána Mikszátha v školskom roku 2022/2023 oslavuje 60 rokov pôsobenia v historickej budove postavenej v roku 1740, v Reviczkého kaštieli. Na podujatie prišli hostia zo všetkých slovenských národnostných základných škôl, ktoré prevádzkujú miestne národnostné samosprávy. Okrem hostiteľov v hľadisku sedeli Alkárčania a Bánhidania, ale aj delegácia budapeštianskej slovenskej školy, ktorú spravuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM).

Slovenská národnostná samospráva v Legínde tretí rok uskutočňuje jazykový letný denný tábor v miestnom kultúrnom dome a na jeho nádvorí. Je veľmi obľúbený medzi mládežou, hneď po jeho vypísaní sa naplnili miesta. Tento rok sa prihlásili školopovinné deti z Legíndu, Šápu, Níže i z Vacova.

Slovenská samospráva v Rétšágu počas posledného júlového víkendu usporiadala Národnostný deň už po dvadsiaty raz. Program, prebiehajúci v rímskokatolíckom kostole, otvorila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Rétšágu Silvia Šalgaiová spolu s primátorom mesta Zoltánom Mezőfim, ktorý zagratuloval miestnemu slovenskému zboru k jubileu.
Dvojjazyčnú svätú omšu slúžil Ladislav Rados z Níže, litánie čítala členka Slovenského speváckeho zboru Ozvena Margita Tóthová Urbaničová. Zbor potom pod vedením dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa hudobne spestril svätú omšu, štvorhlasný kolektív výborných spevákov z Budapešti na syntetizátore sprevádzal János Bacsi. Ako povedala predsedníčka Ozveny Zuzana Hollósyová, počas minulého roka vyšlo nové CD zboru, z ktorého tiež predniesli ukážky.

Posledný júlový deň sa opäť malo naplniť prírodné javisko pri jazere v Banke (Bánk) pri príležitosti našej najväčšej národnostnej folklórnej udalosti. Priznám sa, celý týždeň som s obavami sledoval správy o víkendovom počasí. Raz ma meteorológovia upokojili, inokedy vyľakali. Kým piatok ešte tvrdili, že v nedeľu popoludní nepredpokladajú veľké množstvo zrážok, druhý deň svoje tvrdenie vyvrátili. Umelecký zážitok z 56. Novohradského národnostného stretnutia, z 26. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku a z Medzinárodného novohradského festivalu bol v ohrození, k tomu sa pridružil aj súcit, lebo viem, ako rýchlo vie dážď zmyť viacmesačnú prácu organizačného štábu.

Pod hradom Šomoška, ktorý leží na hraniciach Slovenska a Maďarska, sa 27. júla uskutočnilo otvorenie XXVI. ročníka Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu. Na tomto prekrásnom mieste sa už niekoľkokrát konal otvárací ceremoniál, ktorý bol, ako vždy, veľkolepý a úžasný.
Nevnímali sme horúčavu, lebo sme ani nevedeli, čo máme sledovať, kam otáčať hlavy. Najprv odzneli pozdravné melódie slovenských hostí. Na lesné rohy odpovedal starý maďarský ľudový hudobný nástroj tzv. tárogató. Bolo to pôsobivé. Potom nasledoval sprievod zástupcov domácich a zahraničných súborov s vlajkou svojej krajiny.