Dňa 7. februára sa vo veňareckom Kultúrnom dome konalo prvé tohtoročné riadne zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Valné zhromaždenie (VZ) rokovalo o 13 bodoch.

Predseda SNSNŽ Ferdinad Egyed privítal všetkých členov poslaneckého zboru a predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženku Egyedovú Baránekovú. Následne predstavil program zasadnutia. VZ prijalo návrhy ako preskúmanie a evidencia majetkových priznaní poslancov za rok 2023, rozpočet, kalendár podujatí a pracovný plán na rok 2024 i iné finančné náklady na fungovanie SNSNŽ. Predseda navrhol, aby župa podpísala Zmluvu o spolupráci so slovenskými samosprávami v Kirti, Dengelegu, Lucine, Novohrade, Veňarci, Malej Náne, Šápove, Níži a so Župnou knižnicou Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne.

„Minulosť, prítomnosť a budúcnosť idú ruka v ruke, rovnako ako nasledujúce generácie spoločne vytvárajú spoločenstvo. Budeme úspešní, ak to akceptujeme,“ povedal primátor Zsolt Fekete na oslavách 102. výročia vyhlásenia Šalgótarjánu za mesto a Dňa maďarskej kultúry, ktoré sa konali v Kultúrnom centre Attilu Józsefa poslednú januárovú sobotu.

Program za programom nasledoval v ostatných mesiacoch v Slovenskej národnostnej škole Kálmána Mikszátha v Níži. Kto mal možnosť sledovať na sociálnych sieťach podujatia organizované v škole, len sa chytal za hlavu. Toľko akcií usporiadala škola prevádzkovaná Slovenskou národnostnou samosprávou v Níži, že sme sa museli opýtať predsedníčky zboru, kedy im zostal čas na vyučovanie.

Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a miestnou Základnou školou Dr. Mihálya Hesza usporiadali menodarcovi školy narodeninovú oslavu, na ktorú sa tak skoro nezabúda.
Olympionik v kanoistike, rodák Novohradu Mihály Hesz, je jediným na okolí, po ktorom ešte počas života pomenovali inštitúciu. Oslava jeho okrúhleho životného jubilea – osemdesiatky – sa konala v priestoroch základnej školy v deň jeho narodenín, 15. decembra.

Druhú novembrovú sobotu sa vo Veňarci vybrali na ozajstnú cestu časom. 11. novembra Folklórna skupina Rozmarín, ktorú prevádzkuje Slovenská národnostná samospráva vo Veňarci oslavovala 50. výročie svojho založenia.

V Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v Šalgótarjáne 4. novembra už po 19. krát usporiadali Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy (SNSNŽ) a Združenie novohradských a hevešských Slovákov Regionálny slovenský národnostný deň.

Po zaspievaní hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia“ hostí privítal predseda župnej slovenskej samosprávy a predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed, ktorý okrem iného povedal: „Som veľmi rád, že sme sa tu zišli zo 17 novohradských a hevešských slovenských dedín. Toto stretnutie je naozaj naším slovenským sviatkom, pretože máme veľmi málo možností sa takto spolu schádzať. Je to sviatok aj preto, lebo zakaždým odovzdávame vyznamenanie Na pamiatku Anny Hudeczovej tým najaktívnejším.“

Slovenská národnostná samospráva v Rétšágu usporiadala študijný výlet na stredné Slovensko. Záujem bol veľký, zájazdu sa zúčastnilo až 50 osôb. Prvá zastávka Rétšágčanov bola v Hronseku, kde si pozreli Drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý je od roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Odtiaľ ich cesta viedla do Zvolenského zámku, ktorý je v súčasnosti najbohatšou obrazárňou na Slovensku. Po prehliadke centra mesta navštívili Vígľašský zámok. Výletníci sa zastavili aj v Detve, ktorá je známa Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou. Neskorý jesenný výlet Rétšágčanov sa vydaril a mnohí už teraz čakajú pokračovanie. Predsedníčka miestnej samosprávy Silvia Šalgaiová nás uistila, že sa ho aj dočkajú.

Atila Rusnák
Foto: Silvia Šalgaiová

Prvú októbrovú sobotu sa v Níži konalo stretnutie slovenských národnostných samospráv Novohradskej a Hevešskej župy. Pred podujatím usporiadala Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy (SNSNŽ) valné zhromaždenie a potom verejné zasadnutie.

Delegácie z novohradských a hevešských obcí v kultúrnom dome privítal a zasadnutie viedol predseda SNSNŽ Ferdinand Egyed.

V roku 2015 odštartovali v obci Šámšonház program verejnoprospešných prác. Starostka Gyöngyi Bajnoková Képesová, ktorá stojí aj na čele národnostného voleného zboru, si zmyslela mať v obci nový druh programu.

„Predtým bola verejnoprospešná práca nasmerovaná na zamestnávanie fyzicky alebo mentálne postihnutých ľudí, aby boli aktívne zapojení do pracovného procesu a mali možnosť si aj trochu zarobiť, veď hendikepovaným občanom sa ťažko nachádza práca a živobytie. Preto práve títo ľudia zametajú ulice a vykonávajú práce, ktoré im určí vedenie obce. V Šámšonháze sme premýšľali, či by sme ako slovenská samospráva mohli spustiť verejnú prácu, ktorej produktom by boli hodnotné predmety inšpirované slovenskou kultúrou. Mali sme na mysli odev, doplnky, alebo hrnčiarske produkty. Napokon sa nápad vykryštalizoval a vzniklo Šámšonikum. Keď môže byť Hungarikum, či Nógrádikum, prečo by nemohlo byť Šámšonikum,“ rozhovorila sa pani starostka. „Názov som vymyslela ja a stretol sa s dobrou odozvou. Veľmi sa páčil našim slovenským poslancom. Mali sme 11 členov programu, potom desať a v súčasnosti je v programe 6 ľudí slovenskej národnosti. Stále však musíme bojovať za to, aby sme v tom mohli pokračovať. Keď sa deje v obci niečo mimo pracovnej doby, či potrebujem pomoc v činnosti slovenskej samosprávy cez víkend, kedykoľvek mi pomáhajú členovia programu. Keďže sú všetci stredoškolsky kvalifikovaní, sú to spolupracovníci inej kategórie, než tí, ktorí zametajú v dedine. Sú schopní reprezentovať našu obec na patričnej úrovni, aj robiť pozitívnu propagandu. Nezarábajú veľa, keďže majú stredoškolské vzdelanie, môžeme im dať trošku vyšší plat a sme všetci spokojní,“ prezradila prvá dáma Šámšonházy.

Šámšonházska slovenská národnostná samospráva pozvala svojich voličov, priateľov a sympatizantov spolu s rodinami na „Hostinu“. Spoločné slávenie posvätenia svojho starodávneho krásneho kostola, ktoré sa konalo v nedeľu 8. októbra. Bohoslužbu slúžil evanjelický farár z Lučenca Ľudovít Hroboň. Počas služieb Božích spojených s večerou Pánovou spieval spevácky zbor Evanjelickej cirkvi z Lučenca. Po pobožnosti sa všetci stretli pri prestretom stole, spievali a rozprávali sa.

Druhú septembrovú sobotu sa vo Veňarci po osemnásty raz zišli milovníci halušiek.
Ráno sa začalo vítaním hostí a varením halušiek. Keď boli hotové prvé chutné kúsky, na pódium vystúpila Ľudová hudba Kóborzengő a pod vedením Kláry Erdélyiovej-Molnárovej k dobrému obedu zahrali slovenské melódie.
Krátko po dvanástej sa uskutočnilo oficiálne otvorenie tohtoročného Haluškového festivalu.

Na tých, ktorí navštívili festival novohradských jedál v obci Kirť, aj v tomto roku čakala bohatá séria programov: lukostreľba, stavanie jurty, maľovanie na tvár, trblietavé tetovanie, súťaž vo varení, divadelné predstavenie, jazda na koni, futbalový, šachový a turnaj v stolnom tenise, tvorivý kútik a detské ihrisko s ľudovými drevenými hračkami. Súčasťou dňa bola aj ekumenická bohoslužba v katolíckom kostole.

Slovenská národnostná samospráva v Horných Peťanoch usporiadala pre deti a mládež zážitkami nabité leto. Kým vlani sa im najhorúcejšie mesiace roka začali budovateľským táborom, ktorého výsledkom bol drevený domček umiestnený na detskom ihrisku, tentoraz sa do popredia dostalo nehmotné kultúrne dedičstvo.
Začiatkom júla sa aj vďaka Správe fondov Gábora Bethlena 27 detí učilo moderné i ľudové tance v priestoroch Evanjelickej modlitebne. Dohliadali na ne dve slovenčinárky a dve tanečníčky. Dorina Akárová ich učila moderné a Katarína Simonová slovenské ľudové tance z povodia Galgy.

Priznám sa, že keď som sa predposlednú júlovú sobotu vybral na súťaž v speve slovenských a maďarských ľudových piesní s názvom Nemôžem žiť bez muziky do Novohradu, čakal som jednoduché zápolenie detí a dospelých, spojené s odovzdávaním vyznamenaní. Na miesto činu som dorazil krátko po dvanástej a ostal som prekvapený. Dvor Domu kultúry praskal vo švíkoch, skupiny v kotlíkoch varili jedlá. Pod stanom vyhrávala slovenská a maďarská muzika, mal som pocit, že som trafil vedľa, na Obecný deň.

Tábor Slovenskej národnostnej samosprávy v Legínde sa konal prvý augustový týždeň a lámal rekordy. Zúčastniť sa ho mohli žiaci nižšieho ale aj vyššieho stupňa. Dovedna 40 mladých zažilo 5 dní plných zábavy v miestnom Kultúrnom dome. Dohliadalo na nich sedem pomocníkov.

Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy a hlavná organizátorka družinového tábora nám prezradila, že po uverejnení výzvy sa voľné miesta zaplnili za dva dni. Kvôli financiám však bol počet účastníkov obmedzený.

Slovenská národnostná samospráva v Sudiciach usporiadala v júli týždňový slovenský tábor. Podujatia, ktoré sa konalo už po ôsmy raz, sa zúčastnilo 25 žiakov základnej školy, ktorí spolu so svojimi rodinami podporujú zachovávanie tradícií a zvykov Slovákov žijúcich v tejto oblasti. Pri organizácii programov a ako sprievodcovia pomáhali členovia a dobrovoľníci z miestnej slovenskej národnostnej samosprávy. Tábor bol pre deti bezplatný, lebo ho financovala slovenská samospráva z grantov a vlastných zdrojov.

Pri remeselných aktivitách sa deti s nadšením učili rôzne techniky a spoločne háčkovali spomienkové predmety. Ukázali svoje zručnosti pri ručnom maľovaní šiltoviek. Celodenné aktivity prebiehali od ôsmej hodiny ráno do neskorého popoludnia.

Vďaka úspešnej žiadosti o granty zo Správy fondov Gábora Bethlena mohla Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a Klubom pre zachovávanie tradícií uskutočniť posledný júnový týždeň družinový tábor, v ktorom dôležitú rolu hralo práve zachovávanie tradícií.

Zúčastniť sa v ňom mohli žiaci nižšieho stupňa miestnej Základnej školy dr. Mihálya Hesza. Dovedna sa prihlásilo 45 dobrodruhov, ktorí sa zaujímajú o hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo.

Obec Banka (Bánk) opäť hostila najväčšiu folklórnu slávnosť Slovákov v Maďarsku. Slovenská národnostná lokalita v Novohradskej župe má síce rozlohu len 900 hektárov, ale disponuje prírodným javiskom na jazere, na ktorom počas leta organizujú sériu programov s názvom Banské leto. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj folklór.

Medzi Slovákmi v Maďarsku ide o udalosť roka a záujem prejavujú aj príslušníci väčšinového národa. Poslednú júlovú nedeľu, v deň Medzinárodného dňa priateľstva, vyrazili autobusy hádam z každého Slovákmi obývaného kúta Maďarska, aby si priaznivci tradičnej ľudovej kultúry pozreli program 57. Novohradského národnostného stretnutia (NNS), 27. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku (CFFSM) a Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu (MNFF). Našťastie, po predpoludňajšom lejaku na podujatie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ) nepadla ani kvapka.

Posledné júlové dni sa koná nielen v Šalgótarjáne, ale aj na oboch hraniciach Novohradskej župy, Medzinárodný novohradský folklórny festival, počas ktorého nás počasie už roky drží v šachu. Nebolo tomu inak ani teraz.
V stredu 26. júla si organizátori museli vybrať medzi dvoma dejiskami 27. ročníka. Jedna možnosť bola holé nebo pod hradom Šomoška, druhá miestne Osvetové stredisko Attilu Józsefa. Posledná polhodina bola smerodajná. Našťastie, vyjasnilo sa, a festival sa mohol začať na nádhernom priestranstve pod hradom.

Na slávnosti sa prihovorila predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Zuzana Kučerová. V kultúrnom programe odznela recitácia, bývalá žiačka školy Stela Styevová zaspievala krásne miestne ľudové piesne a zahrala aj Csibaj banda z Jače.
Potom nastal čas otvoriť Oblastný dom. „Veľmi veľa sme pracovali na zachovaní našich tradícií, nášho hmotného dedičstva,“ uviedla Z. Kučerová.