http://www.szugy.hu

Sudice sa nachádzajú na 12 kilometrovú vzdialenosť od Balašských Ďarmôt. Do roku 1411 zemepánom obce bola rodina Szugyiovcov, neskôr ju daroval kráľ Žigmund Lászlóovi Garaymu. Osadu zničili najprv vojská Gábora Bethlena, neskôr turecké hordy. Po zániku nebezpečenstva sa obyvateľstvo vrátilo naspäť do pôvodnej obci, ktorú dodnes nazývajú Starou dedinou. Od polovice 18. storočia do roku 1790 v tejto osade zasadalo Stoličné zhromaždenie a tu pôsobila i súdna stolica.

Dodnes sa zachovali v pôvodnom stave dve strážne budovy bývalého Župného domu, v ktorých sa nachádza Obecný úrad a kultúrne stredisko dnešných Sudíc. Zachovali sa i základné múry a pivnice bývalého Župného domu. Písomné dokumenty o dedine sa nachádzajú na evanjelickom cirkevnom úrade obce, ktoré sa písali po slovensky až do roku 1938.

Osada zostala dvojjazyčná i po roku 1945. Blízkosť mesta Balašských Ďarmôt dopomohla, aby počet obyvateľov vzrástol, aby a dedina hospodársky vzmáhala. Ku koncu 60. rokov sa obec stala ústrednou obcou okolia. V tom čase sa tu vystavila budova spoločnej miestnej rady, spoločného poľnohospodárskeho družstva ako i ústredné budovy a kancelárie štátneho majetku.

Nepretržitý vzrast obyvateľstva si vyžadoval, aby sa vybudovali inštitúcie poskytujúce základné služby pre tu žijúcich. V týchto rokoch sa tu postavila materská škola s kapacitou na 70 osôb, osem triedna budova obvodnej základnej školy, lekárska ordinácia, zubárstvo, kultúrny dom a knižnica.

Od 80. rokov po dnešok sa vybudovala takmer úplná infraštruktúra osady. S aktívnou účasťou obyvateľov, ako i vďaka úspešným súbehom, ktorými miestna samospráva získala patričné financie sa vybudovali komunálne siete (vodovod, sieť plynovodu, čistiaci systém, úplne telefónna sieť a systém miestnej káblovej televízie).

Vďaka inžinierskej siete sa stala obec obľubou pre mladých okolitých dedín, lebo čoraz viacerí si ju vyberajú za bydlisko. V kultúrnom živote dediny, v pestovaní slovenského jazyka a slovenských tradícií zohráva dôležitú úlohu Spevácky zbor založený v roku 1992. V Obvodnej základnej škole sa slovenský jazyk vyučuje v rámci vyučovacích hodín.

V Sudiciach od roku 1995 pôsobí slovenská a rómska menšinová samospráva. Adresa Obecného úradu a Slovenskej menšinovej samosprávy: 2600 Szügy, Rákóczi u. 99 - 101. Tel: 35/344-342.

X        X        X

Pekne upravená a vybudovaná obec s udržiavaným kaštieľom, kde v minulosti prebiehali župné zhromaždenia, pôsobí príjemným dojmom a svedčí o pracovitosti a kultúre jej obyvateľov. Obecné múzeum prezentuje hmotnú a duchovnú kultúru miestnych Slovákov. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa uvádzajú ešte samostatne ako dve osady Dolné a Horné Sudice. V roku 1715 v nich bývala jedna maďarská a 21 slovenských rodín. V roku 1720 v Dolných Sudiciach sa uvádzajú štyri maďarské a 9 slovenských domácností, ale Horné Sudice sa uvádzajú ako kuriálna obec bez bližších údajov. Prví osídlenci sem prišli zo severu stolice: Brusníka, Červenian, Dolného Tisovníka, Nedelišťa a Senného a z Hontu: Plachtiniec, Príbeliec, Drieňova, Litavy, Dvorník. Niektorí, čo tu neboli spokojní, čoskoro tajne putovali na Dolnú zem a ich priezviská sú tam Sudický. V roku 1880 mali Sudice 776 obyvateľov a z nich bolo 425 Slovákov (54,8 %). Na župnej kongregácii 23.9.1771 bol v Sudiciach schvaľovaný urbár novohradských obcí, ktorý upravil poddanské pomery, ku ktorým došlo za vlády Márie Terézie. Jeho cieľom bolo obmedziť prechmaty zemepánov, zjednotiť povinnosti poddaných a určiť ich hornú hranicu.

V obci pôsobili významní predstavitelia evanjelickej cirkvi. V roku 1762 tu bol farárom, neskôr superintendentom Banského dištriktu Michal Sinovic. Roku 1785 kandidoval na post superintendenta miestny farár Ján Klementis. Učiteľom bol vynikajúci pedagóg Samuel Jakobei, u ktorého sa učil budúci farár Ondrej Plachý. V roku 1815 v miestnom kostole zvolili za superintendenta Adama Lovicha. V rokoch 1877-78 bol farárom Viktor Vladár, učiteľom Jozef Kucelník a dozorcom Ladislav Henzély.

V roku 2001 sa k slovenskej národnosti v Sudiciach z 1506 obyvateľov prihlásilo 63.

V malom počte sa Slováci osadili aj v Mohore. Svedčí o tom aj menšia evanjelická komunita. V zápisnici z novohradského seniorátu sa tam v roku 1877 spomína evanjelický učiteľ Ján Rajs.

Dedinské múzeum

2699 Szügy, Rákóczi út 70.

Slovenská menšinová samospráva

Katarína Plevová, 35/344 -160,

Tünde Pribelinová Zólyomiová, 35/344 335

Podľa ohlásenia