Pišpek (Püspökhatvan)
Obec Pišpek sa nachádza pri železničnej trati vedúcej z Asódu do Balašských Ďarmôt. Osada bola v roku 1695 takmer vyľudnená. Na začiatku 18. storočia bolo biskupskou kolonizáciou znovu osídlená 46 slovenskými, respektíve nemeckými rodinami z Alsaska. Súpisy z roku 1715 a 1720 hovoria o tom, že väčšinu obyvateľov Pišpeku tvoria Slováci. V tomto čase sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom. Pôda miešanej kvality čierna a hlinistá, dávala dobrú úrodu tabaku, raže a zemiakov. Vo vápenatejšej časti chotára, na svahoch hôr, pestovali vinnú révu. Hlavným zdrojom obživy je aj v 20. storočí poľnohospodárstvo a vinohradníctvo.
Popri tom sa tu žijúci zaoberajú i záhradníctvom, pestujú napríklad ríbezle a maliny.
Ako v prípade iných lokalít z údolia Galgy aj z Pišpeku mnohí odchádzali za prácou do hlavného mesta, alebo do okolitých priemyselných centier. Roku 1959 bolo založené jedno poľnohospodárske družstvo pre celú obec. Dnes je tu viacej súkromných hospodárstiev.
Slováci žijúci v Pišpeku sú rímskokatolíckeho vierovyznania. V roku 1900 viac ako polovicu obyvateľov tvorili Slováci. Počas výmeny obyvateľstva v rokoch 1947 - 1948 sa pomerne málo z nich prihlásilo na presídlenie (121 osôb):
Podľa sčítania ľudu z roku 1990 z 1 543 obyvateľov k slovenskému materinskému jazyku sa prihlásilo len 13 osôb, k slovenskej národnosti 17. Okrem toho po slovensky hovorilo 207 osôb. Napriek tomu sa v základnej škole obce vyučuje slovenský jazyk.