Jača (Acsa)
Obec Jača sa rozprestiera v južnej časti Severného stredohoria v údolí rieky Galgy. Pravdepodobne obec znovu osídlili na konci 17. storočia. pečiatka osady pochádza z roku 1696. Noví majitelia Pišpeku, Prónyaovci prišli zo Zvolenskej stolice, z Blatnice. V súpise z roku 1715 asi z tohto dôvodu nachádzame obyvateľov pochádzajúcich zo Zvolenskej župy, kým ich druhá časť pochádza z Hontu. podľa Eleka Fényesa v prvej polovici 19. storočia sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, napriek tomu, že veľkú časť dospelého obyvateľstva je zamestnaná v okolitých priemyselných centrách (Vacov, Aszód, Iklad), respektíve v Budapešti.
V polovici 19. storočia tu žilo 987 evanjelikov, 123 rímskych katolíkov, 2 kalvíni a 38 židov. Väčšinu obyvateľstva tvorili Slováci, kým v posledných desaťročiach maďarizácia značne postúpila.
Používanie slovenského jazyka ako reči dorozumievania je samozrejmosťou len pre príslušníkov staršej generácie, kým mladí sa učia slovenský jazyk v miestnej základnej škole.
Podľa sčítania ľudu z roku 1990 zo 1 461 obyvateľov žilo v obci 5 osôb so slovenským materinským jazykom, 109 sa hlásilo k slovenskej národnosti, okrem toho 297 osôb hovorilo po slovensky.
V roku 1995 sa v obci založila Slovenská menšinová samospráva, ktorá pokladá za svoju najdôležitejšiu úlohu znovu zorganizovať v 70-tych rokoch veľmi populárny a známy slovenský Páví krúžok, zachovať a pestovať slovenské národnostné tradície.
Adresa Obecného úradu a Slovenskej menšinovej samosprávy: 2683 Acsa, Kossuth u. 07. Tel.: 27/340-033.
X X X
Slovenské osídlenie z Novohradu prechádza plynule do Peštianskej župy. Jača bola osídlená koncom 17. storočia Koháryovcami. Prví Slováci sem prišli z Hontianskej a Zvolenskej stolice. V ďalšej etape sťahovania sa rodina Cickova, Čížikova, Dudášova, Jaškova, Kolárova, Košútova,, Mikušíkova, Petríkova, Polichnajova a Samporova presťahovala do Kovačice v Banáte., V roku 1880 tu bolo 641 Slovákov z 1041 obyvateľov (61,5 %). Pôsobili tu významní slovenskí farári a učitelia. Súkromne a v pokoji tu roku 1771 dožil svoju starobu farár a superintendent Michal Pohl. O rok neskôr tu bol zvolený za farára neskorší superintendent Krištof Lyci. V období rokov 1795-1802 tu bol farárom spisovateľ a zakladateľ Učenej spoločnosti banského okolia Bohuslav Tablic. Svoju rozlúčkovú kázeň z Jače vydal roku 1802 tlačou. Rodák z Bodoňa (1808) Ondrej Vengerický bol v Jači vychovávateľom u baróna Kolomana Próňaya (rodový pôvod Slovenské Pravno). V nepokojných rokoch 1840-50 tu bol učiteľom Jozef Alexa, prenasledovaný pre slovenčinu, odberateľ slovenských novín a časopisov. V novinách sa ho zastal pitvarošský farár Ján Kutlík.
V roku 2001 sa v Jači k slovenskej národnosti prihlásilo 27 obyvateľov.