http://hu.wikipedia.org/wiki/Galgagy%C3%B6rk

Obec Ďurka sa nachádza v Severnom stredohorí, na juhovýchodnej časti Čerhátu na ľavom a sčasti aj na pravom brehu rieky Galgy. Jej názov vznikol z osobného mena Juraj. Dokument z roku 1848 spomína obec pod názvom Gerge. Od 17. storočia, podľa slovenských obyvateľov - nazývali ju Szlovákgyörk, a len od roku 1900 vystupuje pod dnešným názvom.

Po vyhnaní Turkov dedina začala rýchlo rozvíjať. Jej obyvatelia boli evanjelickí Slováci.

V dedine sa nachádza viac kúrií charakteru umeleckých pamiatok. V bývalej kúrii rodiny Tahy sa nachádza dnes Obecný úrad, Dom kultúry a ordinácia obvodného lekára.

Kúria Gosztonyi (István Egri) stavaná v rokoch 1735 - 1753 je dnes materskou školou. Bývalá kúria rodín Kálnoki-Bedö sa v roku 1994 dostala do súkromných rúk. Majiteľ ju chce prestavať na penzión. Taktiež sa dostala do súkromných rúk aj kúria rodiny Ibrányi.

Obec má dnes 1 030 obyvateľov, z toho času 60 % sa považuje za Slováka, ale slovenský jazyk ovládajú už len starší. Krásny miestny kroj si oblečú mladí - ktorí v základnej škole sa učia po slovensky - len z príležitosti väčších sviatkov.

V obci pôsobí aj Slovenská menšinová samospráva. Adresa Obecného úradu a Slovenskej menšinovej samosprávy je. 26581 Ďurka, ul. Rákóczi, č. 12.

X        X        X

Na ceste do Asódu leží aj Ďurka, predtým aj Slovenská Ďurka a Horná Ďurka, ktorá podľa súpisu z roku 1715 mala 18 slovenských a 11 maďarských priezvisk. Počas sťahovania Slovákov nižšie na Dolnú zem sa rodina Babincova, Mikušova a Hajkova presťahovala do Kovačice v Banáte. Evanjelická cirkev tam už existovala pred rokom 1727, lebo v tom istom roku tam nastúpil kaplán z Modry, púchovský rodák (1710) Samuel Tešedík za farára, odtiaľ odišiel do Alberti a 1744 do Békešskej Čaby. Roku 1785 sa tu narodil autor dvoch učebníc Samuel Bencúr, farár v Lučenci, Banke a Níreďháze. Podľa Jána Kollára mala tunajšia cirkev v roku 1838 ešte 635 slovenských členov. Niektoré údaje z roku 1900 uvádzajú v Ďurke 32 % Slovákov. Nad obcou dominuje kostol pred ktorým je pamätník venovaný zakladateľom- zemepánom Vayovcom a Benickým, ktorý tu usadili slovenských prisťahovalcov. Pri kostole je aj pamätník padlým vo svetovej vojne na ktorom čítam priezviská: Adami, Beňo, Daniš, Kumik, Laluška, Nemec, Pančuška, Strihovanec, Šteuko, Štrbák, Slivka, Srňa...

V roku 2001 sa V Ďurke k slovenskej národnosti prihlásilo 158 obyvateľov.