29. 03. 2024. 15:37

Od Ďarmôt po Asód po minulých slovenských stopách

Región Novohrad v historickom pohľade predstavoval stolicu (župu) v Preddunajsku, ktorej vznik siaha do začiatku 12. storočia a ktorá sa vo svojich hraniciach zachovala až do rozpadu monarchie v roku 1918. Vtedy severná časť od rieky Ipeľ pripadla Československu a južná, plochou o niečo väčšia, Maďarsku. Na nej v troch desiatkach obcí sa v poslednej tretine 17. storočia začali usadzovať Slováci zo slovenských severných stolíc vtedajšieho Uhorska.

Čítať ďalej: Od Ďarmôt po Asód po minulých slovenských stopách

 

Ľudové umenie Slovákov spod Čerháta

Región Novohrad na obidvoch stranách Ipľa je bohatý na ľudové tradície, kroje, zvyky a obyčaje. Na maďarskej strane pod pohorím Čerhát žijú, pestuje a zachováva si svoju tradičnú kultúru nielen maďarská etnická skupina Polovcov, ale aj tu viac ako tristo rokov v troch desiatkach obcí žijúci Slováci. Národopisné hodnoty novohradských Slovákov na ľavej strane Ipľa doteraz výrazne predstavuje od Maďarov v mnohom líšiaci sa predovšetkým ľudový odev a to najmä ženský. 

Čítať ďalej: Ľudové umenie Slovákov spod Čerháta

 

Z rodiska maďarského spisovateľa Imricha Madáča

Najstaršia história obce Dolná Strehová a jej evanjelického cirkevného zboru je úzko spojená so šľachtickým rodom Madáčovcov (Madáchovcov), ktorí tu mali svoje panstvo plných päť storočí. Táto významná novohradská rodina dlhodobo výrazne ovplyvňovala celkové dejiny obce. Slovenskí cirkevní historici už dávnejšie publikovali, že dolnostrehovskí Madáčovci pochádzali z Čerína (Zvolenská stolica).

Čítať ďalej: Z rodiska maďarského spisovateľa Imricha Madáča

 

Pohľadnica z minulosti a prítomnosti Šamšonházu

Novohradská stolica bola na konci 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia nielen hlavnou cestou, po ktorej prúdili tisícky slovenských poddaných do južnejších stolíc krajiny, ale stala sa aj územím, kde sa v jej osadách a obciach osadzovali, či už nakrátko, alebo natrvalo mnohí, ktorí so žobráckou palicou putovali z miesta na miesto, aby nakoniec našli svoj vytúžený cieľ - natrvalo sa usadiť na mieste s vyhovujúcimi podmienkami. 

Čítať ďalej: Pohľadnica z minulosti a prítomnosti Šamšonházu

 

Vrchol asimilácie - Je ešte niečo v Bodoni slovenské?

Dlhodobá absencia školskej a náboženskej výchovy v materčine. - Dnes už ani najstarší členovia pôvodných slovenských rodín nehovoria po slovensky, asimilácia tu dosahuje vrchol... - Je to príklad a poučenie pre všetky Slovákmi osídlené obce v Maďarsku, kde ešte žije slovenské slovo: základom zachovania materinského jazyka je jeho používanie v rodinách a účasť mládeže na zodpovednej jazykovej výchove v slovenských školách. 

Čítať ďalej: Vrchol asimilácie - Je ešte niečo v Bodoni slovenské?

 

Z novohradských vrchov a dolín

Vyšla zaujímavá knižná novinka vo vydavateľstve Matice slovenskej s názvom Z Novohradských vrchov a dolín od Jána Jančovica. Ide o monotematickú publikáciu vlastivedno-historického charakteru. Ján Jančovic sa desiatky rokov zaoberá históriou Novohradu, je autorom niekoľkých monografií o svojej rodnej obci Pôtor. Špecializuje sa aj na život krajanov na Dolnej zemi, ktorí tam odišli z Novohradu.

Čítať ďalej: Z novohradských vrchov a dolín

 

Za slobodu prejavu a tlače

My, signatári tohto protestného vyhlásenia, sme sa rozhodli obrátiť sa na verejnosť, ako aj na domáce a medzinárodné syndikáty novinárov a organizácie pre ľudské práva a požiadať ich o pomoc pri zastavení arogancie a svojvôle Jána Fuzika a jeho spoločníkov.

Čítať ďalej: Za slobodu prejavu a tlače

 

V Rétšágu sa opäť možno učiť slovenčinu

altalt

Slovenská samospráva v Rétšágu roky považovala za jednu zo svojich priorít obnovenie výučby slovenčiny v meste, ktorá zanikla roku 1996. Vďaka neúnavnej organizačnej práci medzi rodičmi a deťmi, ako i dobrým stykom s miestnou evanjelickou cirkevnou obcou, od septembra tohto roku sa podarilo rozbehnúť kurz slovenského jazyka, ktorý vedie predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Silvia Glücková Šalgaiová.

Čítať ďalej: V Rétšágu sa opäť možno učiť slovenčinu

 

Pišpek - Zbierka vyšívaných motívov z povodia Galgy

altaltalt

„Každý oduševnený výskumník nájde taký objav, ktorý ešte neskúmali.” - Týmito slovami začína svoju publikáciu Monika Berényiová Lamiová, ktorá vyšla pod názvom Umenie vyšívania a dekoratívny prejav v slovenských obciach na hornom povodí Galgy.

Čítať ďalej: Pišpek - Zbierka vyšívaných motívov z povodia Galgy

 

Regionálny slovenský deň s odovzdaním vyznamenaní

alt

Osvetové stredisko Attilu Józsefa v Šalgótarjáne bolo dejiskom Regionálneho slovenského dňa. V slávnostnom programe účinkovali ľudová kapela Svrčkovci z Mihálygerge, citarista Alexander Szőke z Malej Nány a Folklórny súbor Zemplín z Michaloviec. V rámci podujatia odovzdali vyznamenania „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“ na pamiatku Anny Hudeczovej.

Čítať ďalej: Regionálny slovenský deň s odovzdaním vyznamenaní