Druhý septembrový víkend vo Veňarci už tradične patrí haluškám. 19. ročník podujatia sa aj tentoraz niesol v znamení tradícií a kultúrnej čistoty. Nosnou témou bola svadba. Mnohé Slovákmi obývané obce kvôli výstrahám zrušili svoje akcie, resp. ich premiestnili do krytých priestorov. Aj vystupujúcim a záujemcom o Haluškový festival postavili organizátori nad hlavami obrovitánske stany. Hľadisko i javisko tak ostali suché, nič nerušilo umelecký zážitok, maximálne škvŕkajúce žalúdky motivovali ľudí, aby opustili svoje stoličky a vybrali sa za jedlom.

Predávajúci, ktorí sa rozhodli svoje voľné sobotňajšie popoludnie venovať veňareckému festivalu, celý čas s úsmevom na tvári a s maximálnou ochotou vítali a obsluhovali zákazníkov. Širokej verejnosti ukázali, že Slováci v Maďarsku sú súdržní, dobrosrdeční, milí a pohostinní.

Haluškový festival moderovala jeho dlhoročná organizátorka, predsedníčka Združenia novohradsko-hevešských Slovákov a vedúca Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku vo Veňarci Terézia Nedeliczká. Prítomných najprv privítali členovia poroty, keďže oni mali najdôležitejšou úlohu. Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik o. i. poukázal na to, že rôzne obmeny tradičných slovenských halušiek sú už aj v kruhu Maďarov také obľúbené, že ich možno čaká osud ďalších našich pôvodne výsostne národnostných gastrošpecialít, charakteristických jedál v Maďarsku žijúcich Slovákov a iných národností. Nevylúčil, že sa môžu stať hungarikom. Predseda poroty, konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl pripomenul prvý haluškový festival vo Veňarci v roku 2004, keď mali ochutnať a posúdiť vyše 50 vzoriek. Kritériá sa vlastne ani odvtedy nezmenili: halušky nesmú byť ani malé, ani veľké, ani príliš mäkké, ani nadmerne múčne, musia vyplávať na hladinu, no a slanina nesmie byť pripálená. Odvtedy sa vyskytli všelijaké príchute, nielen s bryndzou, ale aj s tvarohom a kyslou či sladkou kapustou, nehovoriac už o maku, hubách a pečeni. Ako povedal I. Fuhl, stopercentne sa naplnila predpoveď Ľudových novín z prvej veňareckej haluškovej reportáže: „Veríme, že v druhú septembrovú sobotu 2004 sa zrodila vo Veňarci nová tradícia.” V tomto roku si do porotcovského kresla sadol aj predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed. Vyjadril radosť z toho, že sa môže chopiť tejto neľahkej úlohy a každému zaprial dobrú chuť i príjemný kultúrny zážitok. Kým porota na pľaci sledovala prípravu pokrmov, na javisku pokračovali príhovory. Po pozdravných slovách starostu Veňarca Sándora Szabóa sa slova ujal predseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Nándor Skuczi. Pripomenul, že festival je skutočným sviatkom, ktorý láka množstvo návštevníkov. Veňarčania môžu byť naň právom hrdí. Dodal, že Haluškový festival je výsledkom dobrých, priateľských vzťahov miestnych Slovákov a Maďarov, spája komunity a robí tomuto regiónu dobré meno. Parlamentný poslanec Mihály Balla povedal, že podujatie nie je len o gastronómii, ale aj o zachovávaní tradícií, kde národnosť ukáže širokej verejnosti miestnu, plavskú a slovenskú kultúru. Poslanec parlamentu za východnú časť Novohradskej župy Zsolt Becsó uviedol, že program šíri dobrý chýr nielen obce, ale aj regiónu, keďže návštevníci prichádzajú aj zo zahraničia. Povedal, že festivalu sa podarilo vytvoriť onedlho 20-ročnú tradíciu. Posledný sa prihovoril prednosta Novohradskej župy Dr. Sándor Szabó.

Po príhovoroch nasledoval kultúrny program v areáli festivalu, medzitým sa v evanjelickom kostole začala bohoslužba, ktorú slúžili miestny farár András Szabó a Tibor Lóczy z Gemera. „Preto budeme mať slovensko-maďarské služby Božie, lebo tunajší zbor, podobne ako mnohé iné v Novohradskej župe, bol dlhé roky dvojjazyčný, dokonca v začiatkoch len slovenský. V obci ešte aj dnes prežíva slovenčina,” vysvetlil hosťom národnostnú minulosť miestneho zboru A. Szabó. „Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, blažený budeš a dobre sa ti bude vodiť. Tvoja žena bude ako úrodný vinič vo vnútri tvojho domu; tvoji synovia ako mladé olivy okolo tvojho stola. Hľa, takto dôjde požehnania muž, ktorý sa bojí Hospodina,” stálo v 128. žalme, ktorý odznel na úvod. Nasledovalo vystúpenie speváckeho zboru z Poľska. Aj čítanie z Písma svätého sa týkalo nosnej témy festivalu – svadby. „Preto muž opustí otca svojho i matku svoju a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje,“ povedal Ježiš farizejom v Evanjeliu podľa Marka. „Muž a žena sú na seba odkázaní a jeden pre druhého určení. [...] Človek opúšťa otca i matku a hľadá novú životnú jednotu s druhým partnerom. Tí, ktorí sa našli, sa stávajú jedným telom. Prirodzená túžba ustanovuje túto jednotu. Manželstvo je však viac ako len telesné zjednotenie. Manželia vytvárajú jednu morálnu bytosť, ktorá bude prežívať všetko ako jedno srdce a duša,” povedal T. Lóczy. Zdôraznil, že keď človek poruší Božiu vôľu, vytvorí okolo seba chaos, nepokoj v sebe i okolo seba. Apeloval na príbeh starogréckeho boha kováčskeho remesla Hefaistosa, od ktorého dvaja zaľúbenci chceli, aby ich navždy spojil. „Každý zaľúbený pozná, čo chcel vyjadriť Platón: byť zviazaný so svojím partnerom. Iba človek, ktorý miluje, sa môže rozhodnúť pre vernosť, konečné spojenie, lebo láska si žiada zjednotenie. Manželstvo je naplnené z lásky,” kázal pán farár. Po Apoštolskom vyznaní viery zaznela pieseň Pán Ježiš je môj klenot. Veriacich sprevádzal hrou na gitare T. Lóczy. Na záver ho hostiteľ A. Szabó poprosil, aby krátko predstavil svoju cestu k Bohu. „Pred 17 rokmi som spadol zo štvormetrovej výšky a utrpel som trieštivú zlomeninu oboch predkolení. Vyzeralo to tak, že som stratil budúcnosť a všetko, čo som v živote mal. Dokonca mi hrozil invalidný vozík,” opísal situáciu evanjelický duchovný. Bol nútený zanechať fyzickú prácu a podnikateľskú činnosť, po krátkom čase sa dostal do evanjelického zboru. Postupne sa zoznámil s kresťanstvom a zistil, aký je život s Bibliou. Jeho oddanosť sa prehĺbila a pred dvoma rokmi ho vysvätili za kňaza.

Počas bohoslužby aj po nej festivalové pódium obsadili výborné folklórne telesá: Folklórna skupina Rozmarín a Mária Fehérová s Petrou Ponyikaiovou z Veňarca, Folklórny súbor Lipa a Ľudová hudba Kóborzengő z Budapešti, či detská tanečná skupina Kenderike z Palotášu. Novými hosťami boli Folklórny súbor Krtíšan z Veľkého Krtíša, Folklórny spolok Zelený veniec a Tanečný súbor Petruška z Ečera. Ečerčania na konci vystúpenia ponúkli obecenstvo svadobným koláčom, ktorý bol taký chutný, že sa zjedol do poslednej omrvinky. Dážď sa celý deň držal, no nakoniec sa spustil a zmyl záverečný tanec s obecenstvom, na ktorí sa mnohí tešili.

Tento ročník Haluškového festivalu sa môže pýšiť aj tým, že sa uskutočnilo Stretnutie partnerských obcí. Veňarec zastupovala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Ruženka Komjáthiová, ktorá aj tlmočila. Spoločný projekt viacerých osídlení prebiehal pod záštitou Združenia „Cesta Plavcov“ a jeho názov bol ideálny k duchu Haluškového festivalu: Dediny zachovávajúce tradície v Európe – európska budúcnosť založená na tradíciách. Prvá sa obecenstvu prihovorila starostka obce Hrušov. „Sme veľmi radi, že naša družba s Veňarcom trvá už veľmi dlho. My sme tu boli prvýkrát v 80. rokoch. Za ten čas sa vo vedení našich obcí vystriedalo mnoho ľudí, ale som veľmi rada a vážim si, že i naďalej spolupracujeme a navštevujeme sa,” povedala Mária Augustínová a zapriala nastupujúcej starostke Veňarca Andrei Bálintovej všetko dobré. Z Dolnej Strehovej sa prihovoril Ľuboslav Dobrocký: „Cestou sem sme sa v aute rozprávali o našej skoro 20-ročnej družbe. Keď som počul pani starostku z Hrušova, zistil som, že to ani nie je tak veľa. Mojim úprimným želaním je, aby naša spolupráca, nech sa v tých našich samosprávach deje čokoľvek, ktokoľvek je na ich čele, pretrvávala ďalšie roky, desaťročia.” Maria Bryja z poľských Krempakov sa poďakovala za možnosť zúčastniť sa na Haluškovom festivale a v mene Folklórneho súboru Krtíšan odovzdala jeho organizačná vedúca Lýdia Takáčová R. Komjáthiovej cédečko s piesňami v podaní tohto folklórneho telesa. Posledný sa prihovoril predseda kultúrneho a turistického klastera Združenie „Cesta Plavcov“. József Bózvári hovoril o tom, že v spolupráci s obcou sa im podarilo postaviť strechu nad pódiom, ktorá „zachránila“ festival.

Na záver 19. ročníka Haluškového festivalu ostalo vyhodnotenie súťaže vo varení. V kategórii Iné tretie miesto získala skupina z Héhalmu, halušky podávali s hubovým prívarkom, druhé patrilo Bíranom, ktorí jedlo servírovali s cigánskym lečom, a prvenstvo si odniesli Agárdčania za halušky s makom. V kategórii Tvarohové si strieborné umiestnenie zaslúžili Bírania a zlato Veňarčania. Medzi kapustovými strapačkami druhé miesto získali Agárdčania a porote najviac chutili zasa Veňarecké. V kategórii Tradičné bryndzové halušky na tretej priečke skončila skupina Bažalička z Guty, na druhom mieste Héhalomčania, a Ženy z Guty tentokrát dokázali, že dlhoročné prvenstvo Veňarčanov v príprave bryndzových halušiek sa dá prekonať, pretože získali prvé miesto.

Ako v každom roku, organizátori aj tentoraz prichystali pre návštevníkov veľa sprievodných programov. Zo širokej palety spomeniem len niekoľko. Okrem „Detského ostrovčeka“, kde deti i dospelí mohli tvoriť a zúčastniť sa múzejných pedagogických zamestnaní Plavského múzea v Balašských Ďarmotách, bol otvorený Oblastný dom a múzeum krojovaných bábik. Záujemcovia mali možnosť zoznámiť sa s technikou „podkúvania“ vajíčok a pozrieť si miestnu geologickú výstavu. K pozoruhodnostiam obce pribudla aj súkromná zbierka 900 hrnčekov. V kostole bola umiestnená výstava krojovaných svadobných šiat. Záujemcovia videli tri éry a staré fotky o tomto míľniku v živote človeka. Neodmysliteľnou súčasťou Haluškového festivalu je aj jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, remeselnícka dielňa a ihrisko drevených ľudových hier.

Atila Rusnák

Foto: autor

Hlavným usporiadateľom a sponzorom Haluškového festivalu bol Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku – regionálne kultúrne stredisko Veňarec a Stretnutia partnerských obcí nadácia Európska Únia – Európa pre občanov. Spoluorganizátormi boli Obecná samospráva vo Veňarci, Združenie novohradsko-hevešských Slovákov, Slovenská národnostná samospráva vo Veňarci, Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy, Miestna organizácia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Evanjelická cirkev vo Veňarci, Civilná ochrana vo Veňarci, Klub dôchodcov, Združenie za Veňarec.

(Zdroj: Haluškový festival dážď nezmyl a Manželia sú bytosťou s jedným srdcom a dušou)