Druhú novembrovú sobotu sa vo Veňarci vybrali na ozajstnú cestu časom. 11. novembra Folklórna skupina Rozmarín, ktorú prevádzkuje Slovenská národnostná samospráva vo Veňarci oslavovala 50. výročie svojho založenia.

Po zaznení hymny Slovákov v Maďarsku slávnostný program otvorila predsedníčka miestnej slovenskej národnostnej samosprávy, a vedúca Folklórnej skupiny Rozmarín Ruženka Komjáthiová. A začalo sa cestovanie v čase.

Z minulosti skupiny

Skupina bola založená v roku 1973 pod vedením Anny Hugyeczovej, vtedy ešte ako páví krúžok. Zapojili sa aj do – vtedy veľmi populárneho – folklórneho hnutia Vyletel vták. Ciele skupiny pomocou techniky priblížila A. Hugyeczová, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami. Vypočuli sme si ju prostredníctvom archívnej nahrávky. Zakladatelia skupiny chceli zbierať, zachovávať a odovzdávať od predkov zdedené slovenské tradície, prekrásne piesne, tance, zvyky a kroje. Ako povedala R. Komjáthiová: „Folklórna skupina Rozmarín počas tých 50 rokov nestratila pôvodný cieľ, pôvodnú snahu.“ Ďalej predsedníčka skupiny pripomenula míľniky uplynulého polstoročia. „Ako v každom súbore aj u nás sa vystriedali ľudia, celé generácie. V základnej škole fungovala detská folklórna skupina Guzsalyas (Vreteno), ktorá dlhé roky zabezpečovala dorast do Rozmarínu. Ako sme rátali, za tých 50 rokov mala skupina Rozmarín 181 členov.“ Dekorácia na javisku, 181 vetvičiek rozmarínu, symbolizovala týchto členov. Za tie roky, sa žiaľ, už 32 členov pobralo na večnosť. Pripomenuli si ich melódiami, ktoré na akordeóne zahrala Klára Erdélyiová-Molnárová.

Folklórna skupina Rozmarín ako viacgeneračná skupina do roku 1993 za pomoci Juraja Matiaša z Veľkého Krtíša uviedla spracované zvyky a obyčaje, akými sú Vianoce, svadba, priadky, vynášanie Kysele, regrútska rozlúčka, dožinky a „fašange“.

Rok 1998 bol v histórii skupiny smutným obdobím, vtedy zomrela jej zakladateľka a vedúca A. Hugyeczová. „Ale neostala iná možnosť, len pokračovať. Ďalej rozvíjať, čo dovtedy Rozmarín dosiahol,“ povedala R. Komjáthiová. Po smrti tety Annušky skupina pokračovala v udržiavaní týchto zvykov. Do skupiny pribudla generácia nadšených mladých ľudí, ktorí posilnili tanečnú zložku a výrazne tak rozšírili repertoár tancov. Všetky tance zostavila a nacvičila Eva Szilágyiová Šubová.

Rozšírené boli aj zvyky adaptované na javisko, a to o Nedeľné popoludnie od J. Matiaša a Veňarecký krst podľa námetu z Dobrej Nivy, ktorý iniciovala Anna Vravusková.

Skupina sa pravidelne zúčastňovala na národnostných stretnutiach a festivaloch a reprezentovala Slovákov v Maďarsku doma i v zahraničí: na Slovensku, v Českej republike, Rumunsku, Poľsku, Srbsku.

V roku 2004 skupina dostala najvyššie vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť, a v roku 2013 jej valné zhromaždenie v Novohrade skupine udelilo Cenu národností Novohradskej župy.

Za päť desaťročí skupinu viedli: A. Hugyeczová, A. Vravušková, Pavol Láska a R. Komjáthiová. Umeleckými vedúcimi boli Gábor Budai a jeho manželka Mária Budaiová Bakosová, a tiež Jozef Budai.

Slávnostný program

Po uvítacom príhovore sa začal program. Najprv ženy zaspievali kyticu veňareckých ľudových piesní. Na citare hrala Marika Fehérová. Po ženskom spevokole vyšla na javisko celá skupina, aby ukázala ako kedysi vyzeralo Nedeľné popoludnie vo Veňarci. Celý program sprevádzala Ľudová hudba Kóborzengő pod vedením K. Erdélyiovej-Molnárovej.

Po oživení minulosti sme sa pomocou technológií opäť vrátili v čase a pozreli sme si, aké boli priadky vo Veňarci. Po skončení záznamu na javisko vystúpili tanečníčky a predviedli tanec, ktorý im je veľmi blízky – zemplínske koleso. Po tanci sa rozozvučala hudba. ĽH Kóborzengő zahrala kyticu veňareckých piesní, pod názvom Z minulosti Veňarcu. Následne Rozmarín vystúpil s tancami z Komárna.

Keď Rozmarín reprezentoval Maďarsko na Medzinárodnom folklórnom festivale v Rožnove pod Radhoštěm v Českej republike, mali za úlohu predstaviť aj maďarský tanec. Vtedy sa naučili tance zo Sárközu, ktoré sme videli na archívnych záberoch.

J. Budai bol tiež aktívnym tanečníkom, ktorý hrá zároveň na husliach. Keďže mu zdravotný stav nedovolil na slávnosti tancovať s tanečníkmi, pridal sa k muzikantom, k skupine Kóborzengő. Počas vystúpenia sa však zamyslel, a povedal: „...päťdesiate výročie je len raz“, a rozkázal si verbunk. Napriek tomu, že toto číslo nebolo plánované, tanec mal veľký úspech.

Stratila som partu, zelený veniec... spieval dlhé roky P. Láska ako družba vo Veňareckej svadbe. Žiaľ, už ani on nie je medzi nami, takže túto úlohu prevzal Sándor Tornyos. Ako posledný zvyk slávnostného programu oživil súbor na javisku časť veňareckej svadby.

Po kultúrnom programe začalo odovzdávanie darčekov. Najprv si uctili ešte žijúce členky pôvodného Pávieho krúžku: Marku Mlinárčekovú, Helenu Ferikovú a Terku Beňovú. Potom všetci prítomní a bývalí tanečníci dostali „večný“ kvet z dielne H. Ferikovej a pamätný obrázok, ktorý chváli šikovné ruky Boglárky Hodnikovej.

Jubilujúcu folklórnu skupinu pozdravil starosta Veňarca Sándor Szabó. V mene valného zhromaždenia obce poďakoval všetkým za ich prácu a zaželal im veľa síl a elánu, aby mohli v tejto práci pokračovať ešte ďalších 50 rokov. Rozmarínu zablahoželal aj Ľuboslav Dobrocký, starosta Dolnej Strehovej, s ktorou má Veňarec družobné vzťahy. Zároveň odovzdal pamätnú listinu a kyticu kvetov vedúcej skupiny R. Komjáthiovej. Pridali sa k nemu aj do kroja oblečení folkloristi z tamojšieho folklórneho súboru Prameň. András Kollár a Anna Komjáthiová poďakovali R. Komjáthiovej za jej prácu v mene skupiny. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková sa na podujatí nemohla zúčastniť, ale poslala pozdravný list, ktorý prečítala R. Komjáthiová. Pri organizácii celého podujatia pomáhala Terézia Nedeliczká vedúca veňareckého Regionálneho kultúrneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, ktorý bol aj spoluorganizátorom jubilejného dňa. Okrem darčekov skupina dostala aj tortu. Potom nasledovalo spoločné fotografovanie.

Všetkým chutila večera, ktorú ženy zo skupiny pripravovali od rána v kultúrnom dome. Oslavy pokračovali príjemným spoločenským posedením, veď nie každý deň sa folklórna skupina dožíva 50 rokov...

Zoltán László Havas

Foto: Zuzana Vitézová Hugyeczová

(zdroj: POLSTOROČNÝ VEŇARECKÝ ROZMARÍN)