|
|
|
19. Regionálny slovenský deň v ŠalgótarjáneV Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v Šalgótarjáne 4. novembra už po 19. krát usporiadali Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy (SNSNŽ) a Združenie novohradských a hevešských Slovákov Regionálny slovenský národnostný deň. Po zaspievaní hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia“ hostí privítal predseda župnej slovenskej samosprávy a predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed, ktorý okrem iného povedal: „Som veľmi rád, že sme sa tu zišli zo 17 novohradských a hevešských slovenských dedín. Toto stretnutie je naozaj naším slovenským sviatkom, pretože máme veľmi málo možností sa takto spolu schádzať. Je to sviatok aj preto, lebo zakaždým odovzdávame vyznamenanie Na pamiatku Anny Hudeczovej tým najaktívnejším.“ Následne predniesla príhovor k 75. výročiu založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku predsedníčka organizácie Ruženka Egyedová Baráneková. Vo svojom príspevku spomínala na časy, keď prišla do Maďarska a začala chodiť s manželom učiť tance do dedín v Novohradskej župe, kde stretla mnoho vzácnych ľudí. „Prostredníctvom ZSM som spoznávala Slovákov v Novohrade a Heveši, a neskôr v celom Maďarsku,“ povedala. Na záver zdôraznila, že „v minulosti treba hľadať ponaučenie, ale tiež silu a vieru do budúcnosti. Len sa netreba vzdávať.“ Odovzdanie vyznamenaní „Na pamiatku Anny Hudeczovej” Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy a Združenie novohradských a hevešských Slovákov aj tento rok udelili vyznamenanie Na pamiatku Anny Hudeczovej trom osobám. Vyznamenania odovzdali predseda župnej samosprávy F. Egyed a podpredsedníčka Ruženka Komjáthiová, spolu s predsedníčkou Združenia Teréziou Nedeliczkou. Vyznamenanie dostala Helena Kučerová z Níže. Narodila sa v Legínde, detstvo a mladosť prežila v rodnej obci. Od prvej triedy sa učila po slovensky. Keďže jej stará mama vedela málo po maďarsky, zhovárali sa len po slovensky. Jej učiteľka Mária Gášpárová navrhla, aby šla študovať do slovenskej školy v Budapešti. Rodičia jej to však nedovolili, lebo mama bola chorá a otcov plat nebol vysoký, takže učiť sa nemohla, namiesto toho pracovala v poľnohospodárstve. V roku 1968 sa vydala. S manželom sa presťahovali do Níže. Je členkou tamojšieho klubu Jasienky a rada sa zúčastňuje na jeho programoch. Spieva v zbore, pomáhala pri rekonštrukcii oblastného domu a keď treba, robí strapačky, tvarohovníky, teda všetko, čo je práve potrebné. Je poslankyňou Slovenskej národnostnej samosprávy v Níži. Má rada ľudové tradície a zvyky, rada nosí náš kroj. Druhým vyznamenaným je Karol Boda. Narodil sa v Érsekvadkerte, kde skončil aj základnú školu. Vyštudoval učiteľskú školu v Balašských Ďarmotách. 1. augusta 1958 bol vymenovaný za ročného učiteľa, praktikanta v Kirti, kde vtedy starší ľudia medzi sebou ešte hovorili len po slovensky. Škola mala spojené triedy a učiteľský zbor tvorilo 5 učiteľov. Na návrh riaditeľa školy Jozefa Budaiho sa v nasledujúcom roku začalo vyučovanie slovenského jazyka. V tom čase prišla do Kirti Estera Barnová, ktorá práve ukončila štúdium na Slovenskej pedagogickej škole v Budapešti. K. Boda sa s ňou zoznámil a po troch rokoch sa vzali. Od roku 1969 bol pán učiteľ Boda 31 rokov riaditeľom základnej školy v Kirti, a v rokoch 2001 až 2007 už ako dôchodca, pracoval ako riaditeľ základnej školy v Bíri. Na oboch miestach podporoval vzdelávanie v slovenskom jazyku. Prostredníctvom svojej manželky sa zapájal do slovenského národnostného života a boli prítomní na takmer všetkých okresných, krajských a župných podujatiach. Slovenský jazyk a kultúru propagovali aj v miestnom klube dôchodcov. Dodnes sa aktívne zúčastňuje na podujatiach v Šalgótarjáne, Banke, Níži a Veňarci. Jeho manželka bola od začiatku členkou Slovenskej samosprávy v Kirti. Po smrti svojej ženy pán učiteľ Boda pokračoval v jej práci a už 5 rokov je uznávaným členom miestnej národnostnej samosprávy. Vyznamenanie tento rok dostala aj Virág Pincziová Szívósová. Základné vzdelanie získala v Základnej škole Otta Hermana v Répášskej Hute. V roku 1998 maturovala na Strednej pedagogickej škole na odbore slovenský národnostný učiteľ pre materské školy. V tom istom roku sa dostala na Rímsko-katolícku vysokú školu Jána Vitéza do Ostrihomu na odbor národnostný učiteľ. Diplom získala v roku 2002 a hneď začala pracovať v základnej škole v Alkári ako národnostná učiteľka. Najprv vyučovala slovenčinu na nižšom stupni, neskôr prebrala od svojej kolegyne 5.-6. triedu a napokon aj 7.-8. triedu. Dlhé roky sa pravidelne zúčastňovala národnostných doškoľovaní na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, aj rôznych odborných doškoľovaní v Maďarsku. Mala iba 7 rokov, keď začala tancovať v tanečnej skupine Veľká Bukovinka, s ktorou sa zúčastňovala na festivaloch a vystúpeniach doma i v zahraničí, okrem Slovenska tiež v Poľsku a Nemecku. Táto činnosť jej obohatila život. V roku 2002 sa vydala za Tomáša Pincziho a usídlili sa v Gyöngyösi. Majú dve deti. Rodina jej vo všetkom pomáha a s radosťou ju odprevádza na národnostné podujatia. V rámci svojich aktivít sa pravidelne zúčastňuje so žiakmi táborov, tak v Maďarsku ako aj na Slovensku a pripravuje deti na súťaž ZSM Slovenské spievanky a veršovačky. V posledných rokoch sa oduševnene zapája do regionálnych a celoštátnych odborných súťaží. V školskom roku 2022/2023 dosiahli jej žiaci vynikajúce výsledky na celoštátnej slovenskej online súťaži. Virág je aktívna aj v národnostnom dianí v Alkári. Môžu s ňou počítať tak na miestnych ako aj na celoštátnych podujatiach. Za oddanú a príkladnú prácu je populárnou učiteľkou nielen medzi žiakmi, ale aj medzi rodičmi a kolegami. Dúfame, že zásluhou jej práce v Alkári, v inštitúcii miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy, v Hornomatranskej základnej škole Ladislava Zakupszkého, bude zabezpečené vyučovanie slovenského jazyka ešte dlhé roky. Po odovzdaní cien predseda SNSNŽ F. Egyed zablahoželal kyticou R. Egyedovej Baránkovej pri príležitosti 75. výročia vzniku Zväzu Slovákov v Maďarsku a Kitty Dörnerovej-Domoszlayovej, primáške ĽH Svrčkovci, ktorá sa v lete tohto roku stala mamičkou. Na záver slávnosti pozdravila ocenených mladá speváčka Lucia Erdélyiová, jedna z víťaziek súťaže Spievanky a veršovačky, a ĽH Svrčkovci. V ich podaní zazneli piesne z Pozdišoviec a zmiešaná slovensko-maďarská kytica. Folklórny program zo Slovenska Stalo sa už tradíciou, že na regionálny slovenský deň organizátori pozývajú nejakú známu folklórnu skupinu. Tento rok pricestovali do Šalgótarjánu členovia folklórnej skupiny Krtíšan z Veľkého Krtíša, ktorí predviedli tanečné predstavenie pod názvom Šiša Pišta. V scénickom spracovaní slovenského folklóru tvorcovia chceli priblížiť život ľudí a spoločenské dianie v regiónoch Hont a Novohrad na prelome 19. a 20. storočia a to prostredníctvom pozitívnych i tragických udalostí životného príbehu jedného z posledných zbojníkov menom Šiša Pišta, ktorý žil v povedomí ľudu ako jeho ochranca a romantický hrdina opradený mnohými legendami. Súbor dlhé roky viedla Lýdia Takáčová. Námet a scenár pripravili Filip Takáč a Cyril Páriš, ktorý je aj režisérom predstavenia. Choreografom je F. Takáč. Scénu a kostýmy vymysleli C. Páriš, L. Takáčová a F. Takáč. Aj tohtoročné predstavenie malo u divákov veľký úspech. Na záver programu si všetci spoločne zaspievali pieseň Po nábreží koník beží. Napokon prebiehali priateľské rozhovory za bielym stolom, pri koláčoch a víne. Zoltán László Havas |