Šámšonházska slovenská národnostná samospráva pozvala svojich voličov, priateľov a sympatizantov spolu s rodinami na „Hostinu“. Spoločné slávenie posvätenia svojho starodávneho krásneho kostola, ktoré sa konalo v nedeľu 8. októbra. Bohoslužbu slúžil evanjelický farár z Lučenca Ľudovít Hroboň. Počas služieb Božích spojených s večerou Pánovou spieval spevácky zbor Evanjelickej cirkvi z Lučenca. Po pobožnosti sa všetci stretli pri prestretom stole, spievali a rozprávali sa.

Ľ. Hroboň z kazateľnice veriacim pripomenul slová apoštola Pavla, ktoré napísal Filipským: „Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zase raz rozvila vaša starostlivosť o mňa. Veď ste aj mysleli na to, ale nebolo príležitosti. Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste sa ma ujali v mojej tiesni.“ Vzápätí vo svojej kázni vyjadril, ako chápe cirkev slová apoštola, ktorý mal popri svojej službe aj svetské povolanie a vedel sa uživiť aj bez veľkodušnosti Filipanov. Napriek tomu si vysoko cenil ich starostlivosť. „Malo to viacero dôvodov. Prvým bolo, že mu to dobre padlo, že tu je niekto, kto naňho myslí.“ Vedel oceniť, že nezostal v službe sám. Vďačný bol za dobrú vieru zboru, ktorý sa vedel zmobilizovať a zohnať prostriedky na pomoc. Kresťania prijali nielen nejakú teóriu, že Ježiš Kristus sa o nich stará, ale preniesli svoju vieru aj do praxe. „Keď nás Boh takto obdaril, keď nám Boh dal spoznať, že skrze Ježiša Krista sme spasení, že máme budúcnosť a nádej, keď nás Boh povolal k službe, tak aj my chceme byť tí, ktorí sa o druhých starajú. Aj my chceme dávať z tých darov, ktoré nám Pán Boh dal. A chceme sa postarať aj to tých, ktorí namáhavo pracujú pre nás. To je ovocie toho, čo vzklíčilo v srdciach nových kresťanov,“ povedal brat Ľudovít.

Do novohradskej obce opätovne založenej Slovákmi, ktorí sa sem prisťahovali v rokoch 1674 až 1817, kde – ako o tom svedčí aj mramorová tabuľa v kostole – počas svojho azylu slúžil ako generálny správca Ľudovít Kossuth, prichádzajú od roku 2015 slúžiť po slovensky manželia Hroboňoví, obaja evanjelickí duchovní z Lučenca. Vďaka vzájomnej dohode o spolupráci medzi evanjelickými cirkvami z Maďarska a zo Slovenska slúžia Hroboňovci v Šámšonháze každú poslednú nedeľu a Csaba Sztehlik zo Šámšonházu u susedov vo Fiľakove po maďarsky. Ako nám povedala predsedníčka Šámšonházskej slovenskej samosprávy a starostka obce Gyöngyi Bajnoková Képesová, Hroboňovci ochotne prichádzajú slúžiť aj pri príležitosti rôznych významných dní. Stalo sa tak napríklad v máji, keď odovzdali obnovený starodávny organ. Na niektoré udalosti sa k nim pripája aj dcéra Maruška, ktorá zastupuje šámšonházskeho kantora. Ten je totiž teraz na univerzitných štúdiách v Kanade.

Vysvätenie kostola sa konalo 9. októbra 1870, farárom bol Ján Vladár. Odvtedy slávia pamätný deň bohoslužbou vždy v nedeľu najbližšiu k dátumu slávnostného dňa. Po službách Božích nasleduje „Hostina“. Na tohtoročnú prijali pozvanie aj slovenskí priatelia z Peštianskeho Alžbetína. Delegáciu priviezol a o časť kultúrneho programu sa postaral aktivista alžbetínskej samosprávy citarista Gabriel Cinkoczki. Ako sám prezradil, na svojom starodávnom a vlastnými rukami zreštaurovanom nástroji sa začal učiť hrať na podnet svojho otca, ktorý tiež hral na citare. Potom sa zdokonaľoval v Sarvaši, v Slovenskej základnej škole, a muzicíroval aj v súbore. Svojím nadšením a pravidelným cvičením odovzdal svoju lásku k ľudovej hudbe aj svojim dvom synom.

V Šámšonháze hral pán Cinkoczki sólo, ale spevácke prostredie na agapé ho nenechalo osamote. Raz-dva sa k nemu pridali speváci, nechýbala medzi nimi ani predsedníčka slovenského voleného zboru. Domáci, pani starostka a Juraj Kukely, už na úvod agapé udávali tón pri speve hymny Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia. Ukázali, že v Šámšonháze vedia spievať. Na harmonike hral mladý študent Technickej univerzity Ágoston Hímes a vďaka porozdávaným textom sa aktívne pridali mnohí prítomní. Z Obecného domu sa niesol široko – ďaleko veľkolepý spev. Hostinu pripravili domáci tiež vynikajúcu.

Erika Trenková

Foto: autorka

(zdroj: NA HOSTINE V ŠÁMŠONHÁZE)