Posledné júlové dni sa koná nielen v Šalgótarjáne, ale aj na oboch hraniciach Novohradskej župy, Medzinárodný novohradský folklórny festival, počas ktorého nás počasie už roky drží v šachu. Nebolo tomu inak ani teraz.
V stredu 26. júla si organizátori museli vybrať medzi dvoma dejiskami 27. ročníka. Jedna možnosť bola holé nebo pod hradom Šomoška, druhá miestne Osvetové stredisko Attilu Józsefa. Posledná polhodina bola smerodajná. Našťastie, vyjasnilo sa, a festival sa mohol začať na nádhernom priestranstve pod hradom.

Najprv zazneli chrenovské trombity, ktorým Csaba Szukán odpovedal na starom maďarskom ľudovom hudobnom nástroji, tárogató. Potom nasledoval sprievod zástupcov domácich a zahraničných súborov pod vlajkou tej-ktorej krajiny. Boli sme unesení plejádou farieb a krojov. Po slovenskej, tureckej, španielskej, maďarskej a hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia početné publikum pozdravil hostiteľ, predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed. Prihovorili sa aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, viceprimátor Šalgótarjánu Csaba Pataki, podpredseda Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Juhász, ktorý mimochodom 5 rokov pracoval ako chirurg v šalgótarjánskej nemocnici, primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková a notár Novohradskej župy József Bagó. Otvárací ceremoniál ukončilo vystúpenie Chrenovčanov, ktorí hrali na heligónkach a trombitách, jačianskej Ľudovej hudby Csibaj banda a španielskeho súboru.
Našťastie, štvrtkové počasie dovolilo, aby festivalový maratón pokračoval pod holým nebom. Tak sme sa nechali okúzliť tancom mladých nádejí z Tanečnej skupiny Nógrád (Púpavka, Viganó a Mladý Nógrád). Po nich nasledovalo vystúpenie skupiny z Malorky. Španielski tanečníci sa u publika tešili mimoriadnej obľube. Striedali sa svižné krátke choreografie s podmanivou atmosférou. Medzi tanečníkmi a hudobníkmi boli mladí aj starší, no vynikal medzi nimi jeden 14 ročný mladík, ktorý produkcie pretancoval s takou neskutočne vehementnou eleganciou, že bola radosť ho sledovať. Turecký súbor sa predstavil s dlhším programom, ktorý bol našim ušiam a očiam trochu cudzí, ale tí, ktorí majú radi pekné, farebné ľudové kroje, sa isto nenudili.
Piatkový program museli organizátori premiestniť do Osvetového strediska Attilu Józsefa v Šalgótarjáne. V prvej časti sme si vychutnali ľudové piesne v podaní súboru z Mihálygerge, ktorý s veľkou profesionalitou sprevádzali citaristi. Potom svoje tanečné umenie ukázal Folklórny spolok Zelený veniec z Ečera. Sprevádzala ho Ľudová hudba Csibaj Banda z Jače. Veľký úspech zožali tri dievčatá z Tápió: Sára Czirová, Éva Sassová a Jázmin Mázásová. Napriek mladému veku majú úžasné spevácke schopnosti a ich prednes by sa mal vyučovať. Dievčatá od ohromeného publika zožali búrlivý potlesk. Nasledovalo spoločné vystúpenie Ľudovej hudby Svrčkovci a Dűvő zo Šalgótarjánu. Veľakrát som ich videl a počul hrať spolu i samostatne, ale ich terajší výkon bol fantastický. Veľmi sme sa tešili na ďalšiu časť večera, v ktorej mali vystúpiť tanečníci a hudobníci Folklórnej skupiny Bystrina z družobného mesta Šalgótarjánu, Banskej Bystrice. Za tie roky sme si už zvykli na krásne, šikovné a temperamentné slovenské tanečnice, ale táto skupina prekonala všetky. Mali obrovský úspech. Na záver sa predstavila Tanečná skupina Nógrád s úplne novou choreografiou. Videli sme produkciu s množstvom nápadov, novými, doposiaľ nevidenými sólovými tancami, ktoré potom vyústili do párových a skupinových formácií. Veľkou pomocou im bol profesionálny sprievod Ľudovej hudby Dűvő. Len podotknem, že kapela vyučuje maďarské tance a piesne v Amerike, v Seattli.
Suma-summarum môžem povedať, že tieto tri dni v Šalgótarjáne zostanú nezabudnuteľné pre nás všetkých, ktorí sme sa zúčastnili programov. Veríme, že sa zídeme aj o rok a s rovnakým nadšením a láskou budeme sledovať profesionálnych folkloristov.

József Homoga/Atila Rusnák

Foto: József Homoga

(zdroj: Moje zápisky z Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu)