Pandémia zanechala svoje stopy na väčších i menších komunitách. Hlavne na malých spôsobila veľké škody, napraviť ich nie je ľahké. V súčasnosti sa miestne slovenské samosprávy snažia rozvíriť túto „stojacu vodu” a prinavrátiť stav, aký bol pred rokom 2020.

Podobnej situácii čelí aj Slovenská národnostná samospráva v Horných Peťanoch, ktorá sa tiež nevzdáva a pripravuje akcie rozličného typu. Tieto sa snaží naplniť obsahom, ktorý priláka ľudí každej vekovej kategórie. Jedným, už jej tradičným zimným podujatím, je zabíjačka, ktorú 25. februára t. r. uskutočnila po tretíkrát. Zvolila si dobrý program, lebo udalosť je ideálna na zblíženie sa a prežitie príjemných spoločných chvíľ. Zabíjačka odjakživa mala významný spoločenský obsah, lebo vtedy sa k členom domácnosti pripojilo širšie príbuzenstvo, niekde aj členovia dedinskej komunity. V minulosti bola na dedinách pravidlom takmer v každom dome, dnes je raritou.

Tohtoročný brav „pricestoval“ zo susednej obce Banka a vážil 156 kilogramov. Keďže aj v Horných Peťanoch úraduje chrípková epidémia, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Pápaiová Laczkovská nič nenechala na náhodu: zvedavci sa mohli oboznámiť so starými zvykmi pri zakáľačkách i pozrieť sa, ako sa spracovávalo mäso, ale dotknúť sa ho mohli len dopredu oslovení odborníci. Pod ich taktovkou vznikli aj jaternice, klobásy či slanina, ktoré budú hrať dôležitú rolu v blízkej budúcnosti. Hneď vám prezradíme akú.

V Horných Peťanoch ubúda chovateľov dobytka. Práve preto slovenská samospráva pokladá za dôležité zachovávať vidiecku tradíciu aspoň takouto formou, aby deti videli, že bravčové mäso a z neho vyrobené produkty „nerastú“ na pultoch supermarketov, ale v chlieve a potom ich niekto musí veru aj vyrobiť.

Zabíjačka vždy bola udalosťou, na ktorej mal každý svoju dôležitú úlohu. „My sme začínali už v piatok. Museli sme nachystať riady, nabrúsiť nože, pripraviť kotol, korenie rôzneho druhu, nakrájať cibuľu a cesnak, jednoducho všetko, aby sobotňajšia zabíjačka prebiehala hladko. Chasa sa zišla na druhý deň ráno o piatej. Chlapi už vedeli čo majú robiť, boli zohraná skupina. Ani sme sa nenazdali a prasa bolo rozobraté, i chlapi po raňajkách. Potom sme si všetci pochutnali na zabíjačkovom obede. Staršie ženy nám priniesli doma pripravené pagáče a zákusky,” opísala prvú polovicu soboty Z. Pápaiová Laczkovská s tým, že prítomným naozaj práca išla od ruky, nikto sa „neflákal”, všetci vedeli čo majú robiť. „Nemohli sme zaháľať, lebo na šiestu sme pozvali Hornopeťančanov na zabíjačkovú kapustnicu,” poznamenala. S ľútosťou sa podelila o to, že kvôli chrípke sa mnohí spoločnej večere nemohli zúčastniť. Tí, ktorí prišli, však dozaista neoľutovali, pri slovenskej hudbe a dobrotách sa dosýta vyrozprávali. Okrem zabíjačkových pochúťok na stole našli svoje miesto aj zákusky, domáca pálenka, víno či čaj. Pri pohostení pomáhali miestni mladí aktivisti slovenskej samosprávy.

Z. Pápaiová Laczkovská nám povedala, že ostatné výrobky z brava teraz odpočívajú v mrazničke. „Jaternice a klobásy plánujeme pripraviť na Medzinárodný deň žien, ktorý oslávime 11. marca v priestoroch kultúrneho domu. Vtedy pozveme každú ženu v obci nad 18 rokov. Údenú šunku uvaríme na program, ktorý bude spojený s veľkonočnými prípravami. Ten by sa mal konať koncom marca,” podelila sa o plány vedúca slovenského zboru v Horných Peťanoch. Dodala, že kvôli chrípke ešte nestihli usporiadať páračky, ale nevzdávajú sa, len čo sa bude dať, ženy sa môžu pustiť do spoločného driapania peria, hoci je už pôstne obdobie.

Atila Rusnák

Foto: autor

(zdroj: Hornopeťanská zabíjačka)