Regionálny slovenský národnostný deň v Šalgótarjáne
V Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v Šalgótarjáne sa 19. novembra uskutočnilo podujatie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy a Združenia novohradských a hevešských Slovákov Regionálny slovenský národnostný deň. Tentoraz už po 18. raz.
Program sa začal zaspievaním hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi“. Na zvukovom zázname, ktorý pomáhal prítomným v speve, hrá ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a spieva Žofia Komjáthiová z Veňarcu.
Na úvod programu vystúpila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Ako vo svojom slávnostnom príhovore spomenula, uplynulých 18 rokov prešlo veľmi rýchlo. Zdôraznila, že medzi Slovákmi v Maďarsku boli medzi prvými, ktorí začali organizovať regionálny slovenský deň. Potom si aj ostatné župy zobrali príklad a začali usporadúvať po regiónoch stretnutia tohto druhu. Ako povedala predsedníčka ZSM, v Novohrade a v Hevešskej župe žijú Slováci vedľa seba v tesnej blízkosti, ale predsa len veľmi roztrúsene. Napríklad len mestá Šalgótarján a Novohrad sú od seba na 98 kilometrov. Ale majú blízko Lucinu a Šámšon. Keď sa chcú všetci stretnúť, majú na to dve príležitosti, tento regionálny deň a letné národnostné stretnutie v Banke. Tieto podujatia sú sviatkami pre novohradských a hevešských Slovákov.
Po úvodom príhovore sa ujal slova predseda novohradskej župnej slovenskej samosprávy a predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed. Vo svojom slávnostnom prívete prezradil, že je pre Slovákov tohto novohradského mesta vždy veľká česť a zároveň aj veľká radosť, keď v novembri prídu Slováci do Šalgótarjánu, aby sa spolu porozprávali a oslavovali.
Program pokračoval udeľovaním vyznamenaní „Na pamiatku Anny Hudeczovej“. Odovzdali ich predsedníčka Spolku hevešských a novohradských Slovákov Terézia Nedeliczká, predsedníčka veňareckej Slovenskej národnostnej samosprávy Ruženka Komjáthiová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou župnej slovenskej samosprávy a F. Egyed. Tento rok ho dostala Zuzana Pápaiová Laczkovská, ktorej udelili túto cenu ešte v roku 2020, ale pre pandemické opatrenia jej ho mohli odovzdať až teraz. Z. Pápaiová Laczkovská sa narodila a žije v Horných Peťanoch. Je dlhoročnou učiteľkou slovenčiny a neskôr bola aj zástupkyňou riaditeľa školy v Netejči.
Tento rok dostali vyznamenanie mamičky z obce Banka, Anna Ivaničová, Zuzana Hudeczová a Mária Ďurčová. Sú to ženy, ktoré zabezpečujú stabilné zázemie slovenského národnostného života dediny. Sú oporou pre miestnu slovenskú národnostnú samosprávu a jej predsedníčku. Ich činnosť je veľmi pestrá, rôznorodá, sú aktívne v rôznych oblastiach spoločenského života, sú hybnou silou všetkých domácich národnostných programov.
Tento rok dostala vyznamenanie aj Tünde Debreceniová Králiková. Jej zberateľská činnosť v oblasti starodávnych zvykov a obyčají je veľmi vzácna. Zozbierané tradície by chcela odovzdať deťom. Okrem iných založila Detský folklórny klub Orgován, s ktorým sa pustili do predstavenia úspešného programu Betlehem.
Všetkým vyznamenaným gratulovalo publikum mohutným potleskom.
Program pokračoval prezentáciou knihy Z histórie šalgótarjánskych Slovákov, ktorú zostavila Zuzana Bódiová. Publikáciu predstavil predseda Kruhu Slovákov a priateľov Šalgótarjánu a predseda Fotoklubu Novohradskej župy József Homoga. Ako povedal, mnohí z nás ani nevedia, že kedysi v Šalgótarjáne žili Slováci. Šalgótarján bol dokonca slovenským mestom. Kniha je dvojjazyčná a vydala ju šalgótarjánska slovenská národnostná samospráva. Pôvodne ju autorka napísala po maďarsky a do slovenčiny ju preložili Monika Szabová a Atila Rusnák. Jazykovo na nej spolupracovala jazyková redaktorka Vlasta Zsákaiová Držíková. Autorku knihy pozdravili aj R. Egyedová Baráneková a F. Egyed.
Druhá časť programu po krátkej prestávke pokračovala vystúpením rázovitej folklórnej skupiny Detvani z Detvy. Skupinu predstavila jej umelecká vedúca Anna Ostrihoňová. Na javisku obecenstvo videlo Páračky a Vianoce. Detvianska skupina má okolo 35 členov, ale do Šalgótarjánu sa pre chorobu nepodarilo prísť všetkým. V programe sme videli autentické spracovanie významných jesenných a zimných zvykov, sviatkov a spoločenských udalostí. Počas vystúpenia hrala živá muzika. Ako ešte A. Ostihoňová dodala, tento súbor používa veľmi málo štylizácie, snaží sa podať obyčaje v takej forme, ako žili medzi ľuďmi kedysi. Na záver zaspievali členovia detvianskej kapely pieseň Tichá noc, ba aj Daj Boh šťastia tejto zemi, ale trošku inak, ako sme na to zvyknutí.
Na záver tohto prekrásneho večera ešte F. Egyed povedal niekoľko viet. Všetkých pozval na budúcoročné folklórne stretnutie v Banke, ako aj na Regionálny slovenský národnostný deň. Okrem toho vyjadril radosť, že toľkí prišli na regionálny slovenský deň, hoci zároveň smutne konštatoval, že nás je vždy menej a menej. Veru, aj teraz sa museli mnohí pre chorobu ospravedlniť a neprišli.
Zoltán László Havas
Foto: autor