30. marca 2012 po ťažkej chorobe vo veku 78 rokov zomrel akademický maliar a pedagóg slovensko-maďarského pôvodu JÁN MUŠTO. - „Na jeho grafikách ľudia stavajú mosty zo svojho živého tela, aby ich spájalo, čo ich doteraz rozdeľovalo. V Muštových dielach ľudia objavujú pramene živej vody...“ 

Ján Mušto sa narodil 29. januára 1934 v novohradskej obci Lucina (Lucfalva). Absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Jágri (Eger), kratší čas pôsobil ako učiteľ, potom sa venoval výlučne výtvarnému umeniu. Podnikol študijné cesty do Francúzska a Talianska. Samostatne vystavoval o. i. v Szombathelyi, Nyírbátore, Székesfehérvári, Šalgótarjáne, Budapešti, Katoviciach, Moskve, ako aj na Slovensku a vo svojej rodnej a v ďalších novohradských lokalitách. Angažoval sa aj ako najplodnejší a vynikajúci ilustrátor publikácií slovenských literátov v Maďarsku. Ján Mušto bol členom Spolku maďarských výtvarných umelcov a Celoštátneho združenia maďarských tvorivých umelcov. Ako člen Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne sa zapojil aj do verejného života a ako podpredseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku viedol jeho sekciu umelcov. Česť jeho pamiatke!

Pre budúce pokolenia - Ľudia stavajú mosty zo svojho živého tela

Básnik a redaktor celého radu publikácií Slovákov v Maďarsku Alexander Kormoš charakterizoval tvorbu nášho významného akademického maliara takto:

- Na jeho grafikách ľudia stavajú mosty zo svojho živého tela, aby ich spájalo, čo ich doteraz rozdeľovalo. V Muštových dielach ľudia objavujú pramene živej vody, ktorou polievajú strom života, aby nikdy nevyschol, aby rodil ovocie aj pre budúce pokolenia. Krédom umelca je, že prameň života treba hľadať v nezištnej láske, v zomknutí a solidarite ľudí, jedine v tom vidí nevyčerpateľný zdroj energie a nie vo vyčerpávajúcich sa ropových rezervách a spoločenských rozporoch našej planéty. Podľa Jána Muštu umenie dokáže pretvoriť človeka, aby všetko, čo škodí životu, utopil v minulosti, a aby zachoval a rozvíjal v sebe všetko, čo bude život potrebovať dnes i zajtra. 

V kozmickom meradle - Umenie trvá dlho, život je krátky... 

Ján Mušto uvažoval a tvoril v kozmickom meradle. Jeho obrazy zviditeľňujú mnohovrstevné a univerzálne videnie sveta, stavajú na filozofických a mytologických základoch, vyrastajú z navzájom prepojených rovín priestoru a času. Zjavujú nám trojjedinosť minulosti, prítomnosti a budúcnosti, čo je príznačné napríklad pre Bartókovský cyklus, alebo pre Adyho obraz s názvom Kto ma videl. Zdrojom Muštových tvorivých síl bola aj jeho rodná obec; z predstavy o nej interpretuje slovenský mýtus. Ani v tomto prípade nechýba spôsob zobrazenia takpovediac z kozmických výšok a diaľok, keďže náš umelec si jasne uvedomoval, že je nevyhnutne potrebné, aby sa zákony univerzálnosti realizovali univerzálnym spôsobom a to zároveň v mikro- i v makrokozme, v človeku samom i v jeho najširšom prostredí. Mušto nebol prvý ani posledný tvorca, ktorý sa snažil preniknúť do týchto hĺbok a objavovať v nich nekonečno ľudského i mimozemského rozmeru. Avšak aj jeho vlastné možnosti v tomto smere boli nepochybne obmedzené, ako nás o tom ubezpečuje známe latinské príslovie Ars longa, vita trevis - Umenie trvá dlho, život je krátky...

Vzájomná odkázanosť - Dvojitý, slovensko-maďarský Strom života

Snáď najveľkolepejším dielom Jána Muštu je jeho kompozícia (panneau) STROM ŽIVOTA, ktorá roky bola hlavnou ozdobou zasadacej sály budapeštianskeho sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Umelec na tomto svojom diele pôvodne začal pracovať z poverenia samosprávy svojej rodnej obce, a to roku 1994, keď tu dostavali novú modernú základnú školu, v ktorej vyučujú slovenčinu ako predmet. Kompozícia mala pôvodne zdobiť aulu školy, postavenej na pozemku, na ktorom stál rodný dom umelca. Vtedajšie vedenie obce sa nedokázalo dohodnúť s výtvarníkom o podmienkach umiestnenia diela, ktoré sa napokon prechodne dostalo do sídla CSS.

Kompozícia má mimoriadne bohatý vnútorný obsah, panneau spracúva rôzne historické, ľudovoumelecké a vesmírne témy: dejiny Luciny, históriu regiónu, obývaného Polovcami (Palócmi), ľudové povesti, 12 znamení Zverokruhu, štyri ročné obdobia a povesť hradu Biely kameň, pričom odzrkadľuje hodnotnú umeleckú koncepciu. Plasticky budované, celkovo moderne formované dielo s vyrezávanými drevenými časťami má rozmery 200 X 400 cm a skladá sa z olejových vrstvených platní, spomedzi ktorých každá obsahuje istý tematický motív. Kompozíciu charakterizuje tzv. kazetový systém, ktorého výsledkom je vyzdvihnutie horizontálnych a vertikálnych prvkov. Jednotlivé časti zdôrazňuje hliníkové rámovanie bronzovej farby, ktoré nie je výrazne plastické. Kmeň Stromu života symbolizuje 2,3 metrov vysoká plastika z dubového dreva, ktorá vytvára ústrednú os diela. Rámcuje ho mahagónová latovka. Výsledkom zjednodušeného systému rámovania je jednotná kompozícia. Celé dielo je vybudované na kontraste chladných a teplých farieb, pričom jeho výrobná technika, kazetová konštrukcia, pozostávajúca z vrstvených platní (4-5 vrstiev) zabezpečuje, trvalé hodnoty mimoriadne farebnej a obsažnej kompozície.

Ján Mušto týmto svojim monumentálnym obrazom chcel v prvom rade vzdať hold svojej rodnej dedine, svojim slovenským a maďarským predkom, zároveň však ide aj o umelecké manifestovanie spoločnej histórie dvoch národov a v širších súvislostiach celého ľudstva. Strom života stelesňuje prastarú symboliku univerza a osud jednotlivca vo vymedzenom časovom priestore, čiže „jeho stotožnenie sa so svojou minulosťou a budúcnosťou v každom jednom momente prítomnosti” - ako to sformuloval Ján Mušto. Symbolicky dvojitý, slovensko-maďarský Strom života predstavuje aj históriu Slovákov a Maďarov. Umelec teda v takýchto súvislostiach a v kolobehu štyroch ročných období stvárnil aj motívy, charakterizujúce jeho rodnú obec. Slovenská a maďarská polovica diela iba spolu vytvára celok, akoby maliar aj týmto chcel zdôrazniť vzájomnú odkázanosť našich národov a národností.

(fuhl)

O dvojitej väzbe maliara Jána Mušta

Maliar Ján Mušto uzrel svetlo sveta v roku 1934 v Slovákmi obývanej novohradskej dedine Lucina. Jeho dielo je inšpirované slovenskými i maďarskými koreňmi práve tak, ako aj svetom spoznávaným v rodine - roľníckym aj remeselníckym životom. Niekoľko generácií z matkinej strany sa živilo obrábaním pôdy, a tak pre nich príroda, prispôsobovanie sa striedaniu ročných období bola samozrejmosť. Otec bol banským kováčom, po ňom zdedil úctu k remeslu, železu, oleju a osudu robotníka. 

Začiatok bol ťažký, no šťastlivý, čo samo o sebe dodáva majstrovmu dielu zrozumiteľnosť, komplexnosť, intelektuálnu a duchovnú hodnotu, do seba takmer tektonicky zapadajúci poriadok obrazov a grafických sérií. Národnostné a spoločensko-sociologické dvojité väzby u umelca jednoznačne určovali, že ani jedinec, ani ľud a národy, spoločenské zoskupenia nemôžu žiť jeden bez druhého, a už tobôž nie proti sebe. Vzájomná spoločenská ako aj všeobecná závislosť v kozmickom zmysle je nutná.

Toto poznanie charakterizuje aj rané diela Jána Mušta. Štúdium, získavanie ďalších odborných, filozofických poznatkov, umelecký a duchovný vplyv jeho učiteľov, študijné cesty v Taliansku, Francúzsku, Moskve a Petrohrade ďalej prehlbovali jeho vášnivú túžbu po otvorenosti k Európe a k svetu. Strednú školu ukončil v Budapešti, v štúdiách pokračoval na vysokej škole výtvarnej, odtiaľ sa dostal na Vysokú školu pedagogickú v Jágri (Eger). Medzi učiteľov, ktorí ho vypravili do sveta umenia, sa radia Andor Kántor, Sándor Basilides, Gyula Pap, Jenő Barcsay a János Jakuba. Na jeho umelecký a intelektuálny rast mali vplyv súčasníci ako sú Béla Kondor, Lajos Szalay a Imre Varga. 

Ján Mušto patrí medzi významné osobnosti kultúrneho a umeleckého života Novohradskej župy. Vystavovať začal roku 1955. Samostatné výstavy mal v Šalgótarjáne, Miškovci, Debrecíne, Segedíne, Budapešti, v zahraničí v Katowiciach, Moskve a v mnohých mestách Slovenska. Rozhodujúcu časť jeho grafickej tvorby (ktorej súčasťou je aj séria linorezov pod názvom Dunaj), ako aj ilustrácie básnických zbierok Alexandra Kormoša, Imricha Fuhla, Márie Fazekašovej, Gregora Papučka a poviedok Michala Hrivnáka či Oldřicha Kníchala, predstavili miestne organizácie Matice slovenskej pred niekoľkými rokmi na putovnej výstave po celom Slovensku. Výstava mala veľký úspech, preto si našla miesto aj na 6. Svetovom stretnutí slovenskej mládeže.

(bódi-tóth)