V noci zo 14. na 15. januára 2010 nás navždy opustil jeden z najznámejších predstaviteľov domácej slovenskej inteligencie, výnimočný človek, folklorista a osvetár Štefan Lami.

„Narodil som sa v chudobnej sedliackej rodine roku 1925 v údolí Galgy, v Pišpeku. Tu som prežil svoje detské roky, aj roky dospievania. Koncom štyridsiatych rokov spoločenský pohyb aj mňa zavial do hlavného mesta. Stal som sa osvetovým pracovníkom. Vyššie štúdiá som absolvoval popri práci. Ale mojej rodnej dedinke som vždy ostal verný. Môj domov, aj domov mojej rodiny bol, je, aj vždy bude Pišpek“ - hovorí o sebe Štefan Lami v knihe Dedinské príbehy.

Štefan Lami bol poprednou osobnosťou Slovákov v Maďarsku. Snáď najvýznamnejšia bola jeho osvetová činnosť. Zapojil sa do nej už v útlom veku. Od roku 1946 bol významnou osobnosťou maďarského ľudového tanečného hnutia. Tancoval vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch, dva roky pôsobil ako sólový tanečník v Ústrednom umeleckom súbore Maďarskej ľudovej armády. Ako spolupracovník Osvetového ústavu bol odborníkom usmerňujúcim tanečné súbory a organizátorom mnohých tanečných festivalov. Dlhé roky pracoval v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, kde napomáhal, organizoval kultúrny život našej národnosti. V roku 1982 založil Vlastivednú a národopisnú sekciu DZSM a stal sa jej tajomníkom. Organizovaním národopisných táborov odštartoval skupinový terénny výskum tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku. Š. Lami bol aj spoluzakladateľom Literárnej sekcie DZSM a bol medzi prvými, ktorí uverejňovali svoje literárne diela v slovenskom jazyku. Jeho beletristická tvorba inšpirovala aj iných našich slovenských básnikov a spisovateľov. Bol vynikajúcim bádateľom národopisu, zvyky a ľudovú slovesnosť našej národnosti zvečnil vo viacerých knihách. Najznámejšími publikáciami Štefana Lamiho sú Slovenské ľudové balady v Maďarsku, Rozprávky spod Pilíša, Keď si ja zaspievam, Zbierka slovenských ľudových piesní v Maďarsku a Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku. Význam jeho širokej bádateľskej činnosti spočíva v tom, že zbieranie materiálu rozšíril na všetky slovenské jazykové ostrovy v Maďarsku, čím vytvoril porovnávací výskum kultúry na týchto jazykových ostrovoch. Aj v pokročilom veku prejavoval záujem o naše spoločné záležitosti a kým mu to zdravie dovolilo, aktívne sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre našej národnosti. Jeho odchodom sa slovenská komunita v Maďarsku stala chudobnejšou o významného odborníka a vynikajúceho človeka.