Osvetové stredisko Attilu Józsefa v Šalgótarjáne bolo dejiskom Regionálneho slovenského dňa. V slávnostnom programe účinkovali ľudová kapela Svrčkovci z Mihálygerge, citarista Alexander Szőke z Malej Nány a Folklórny súbor Zemplín z Michaloviec. V rámci podujatia odovzdali vyznamenania „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“ na pamiatku Anny Hudeczovej.

Akcie Slovenskej samosprávy Novohradskej župy, Združenia novohradských a hevešských Slovákov a Knižnice B. Balassiho sa zúčastnili Slováci z Novohradskej, Hevešskej a Peštianskej župy. Regionálny slovenský deň sa začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi, ktorú zaspievala Žofia Komjáthyová z Veňarcu za sprievodu Svrčkovcov. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá medzi hosťami zvlášť privítala zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelku Rybovú a zástupcu generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Antona Paulika, pripomenula, že obaja už tak trochu patria aj k Novohradu, „lebo sú naši“. Uviedla, že mestské osvetové stredisko je hostiteľom akcie siedmy raz, pričom prvé podobné regionálne stretnutie našich Slovákov sa konalo pred viac ako 20 rokmi v Níži. Pozdrav vedenia mesta odovzdal prítomným vicestarosta Šalgótarjánu Mihály Eötvös, ktorý sa zmienil o tom, že mesto udržiava dobré kontakty s družobným mestom Banskou Bystricou a zaželal prítomným príjemnú zábavu. Predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed smutne poznamenal, že na akcii prichádza čoraz menej účastníkov, ale zároveň sa priznal, že tento regionálny deň je preňho veľmi milým podujatím.

„Vtedy prežijeme a vtedy prežije náš jazyk, ak budeme držať spolu,“ povedala R. Egyedová Baráneková. „Vtedy sme Slováci srdcom, keď tomuto podriadime aj svoje osobné ciele,“ pripomenula. Zaspomínala aj na svoj príchod do Maďarska pred 27. rokmi, keď sa povrávalo, že Slováci sú v 12. hodine pred zánikom a asimiláciou. „ Prešlo 27 rokov, ale dvanásta hodina ešte stále neodbila, chvalabohu. Ale stále cítime, že máme k nej blízko a záleží len od nás, či tá hodina udrie, alebo nie,“ poznamenala. Prítomných v mene organizátorov privítala aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Katarína Plevová.

Podujatie otvoril A. Paulik, ktorý sa vo svojom prejave zameral na vážne otázky, ako je napríklad zníženie počtu materských a základných škôl, kde sa vyučuje slovenčina. Hovoril o tom, že koncom roku zvykneme bilancovať predošlé mesiace. Tento rok však bol trochu výnimočný v našej spoločnosti, nakoľko ubehlo 20 rokov od zmeny spoločenského režimu. Zažili sme však aj druhé významné jubileum, a to 15 rokov od založenia prvých slovenských samospráv. Nad týmto výročím by sme sa mohli, podľa A. Paulika, zamyslieť. „Pred 15. rokmi sme mali celkovo 74 materských škôl, kde výchova prebiehala aj po slovensky. Tieto škôlky navštevovalo spolu 2968 detí. Mali sme 67 základných škôl, kde sa slovenčina vyučovala ako predmet a osem škôl bolo dvojjazyčných. V prvých voľbách vzniklo 51 miestnych slovenských samospráv, budapeštianska a celoštátna samospráva. V Maďarsku žilo podľa štatistík 10 945 Slovákov. Pri poslednom sčítaní ľudu uviedlo slovenskú národnosť o niečo viac ako 17 tisíc ľudí. V súčasnosti je 48 materských škôl, kde majú slovenské zamestnania, 39 základných škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet a 5 dvojjazyčných škôl. Po voľbách v roku 2006 sa založilo 116 miestnych, 5 župných a celoštátny slovenský zbor,“ uviedol A. Paulik. „Budúci rok budú voľby do menšinových samospráv, bol by som rád, keby tieto fakty, čo som spomenul, zapôsobili na ľudí, ktorí by porozmýšľali nad tým, či je dobrý ten smer, ktorým sme sa vybrali. Či je najvyšší cieľ to, aby sme mali čo najviac menšinových samospráv? Alebo sú iné, možno dôležitejšie ciele, ktoré by sme mali dosiahnuť spoločne?“ položil otázky a zároveň požiadal spoločenské združenia, ktoré aj počas nasledujúcich volieb zohrajú úlohu nominačných organizácií, aby sa vopred rozhodli o tom, akých kandidátov budú podporovať a aby dôkladne prerokovali tieto otázky.

Prítomným sa prihovorila aj generálna riaditeľka Maďarského osvetového ústavu a výtvarného lektorátu Erika Borbáthová, ktorá vyzdvihla význam podobných spoločenských akcií, ktorých sa zúčastnia obyvatelia rôznych osád, viacerých žúp, ale jednej národnosti. Pripomenula, že fakt, že záujemci do troch štvrtín naplnia veľké hľadisko, pretromfne všetky štatistiky. „Považujem za dôležité, aby kultúra krajiny bola rôznorodá a pestrofarebná. Myslím si, že každá národnosť žijúca v Maďarsku je jednou farbou na jednej veľkej palete,“ povedala E. Borbáthová.

V ďalšej časti stretnutia došlo k odovzdaniu vyznamenania „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“, udeľovaného od roku 2004 na pamiatku Veňarčanky Anny Hudeczovej aktivistom, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o zachovávania slovenského jazyka, kultúry a tradícií v tomto regióne. Predsedníctvo Združenia novohradských a hevešských Slovákov sa rozhodlo v tomto roku udeliť vyznamenanie trom jednotlivcom: riaditeľke Základnej a materskej školy v Níži Zuzane Kučerovej, členke Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, učiteľke materskej školy Zuzane Verebélyiovej Škorkovej a predsedovi Slovenskej samosprávy v Malej Náne Michalovi Hlivovi.

Z. Kučerová sa poďakovala za uznanie práce a činnosti na národnostnom poli slovami: „Bez kolegov a bez podpory mojich najbližších by to nešlo. Kolegovia, rodičia i deti mi pomáhajú, takže sa nám dobre pracuje. Som Slovenkou a Slovenkou aj ostanem. Vyučovanie slovenčiny je mojou srdcovou záležitosťou, z ktorej nepopustím,“ priznala sa s dojatím Z. Kučerová. M. Hliva si tiež pripravil krátky prejav, avšak v maďarskom jazyku. Okrem iného sa poďakoval svojej manželke za 55 rokov spoločného života.

Po chvíľach dojatia na javisko vystúpili členovia ľudovej kapely Svrčkovci a zahrali niekoľko pekných skladieb. Po krátkej prestávke sa predstavili hostia zo Slovenska, členovia Folklórneho súboru Zemplín z Michaloviec. Tanečníci, speváci a hudobníci so svojimi karičkami, čardášmi, verbunkmi, ako aj s piesňami a hudbou z Abova, Zemplína a Šariša, v kruhu novohradských a hevešských Slovákov, ako i milovníkov slovenského folklóru neslovenského pôvodu zožali aj tentokrát obrovský úspech.

Regionálny národnostný deň sa skončil za bielym stolom, kde už boli na miskách koláče a iné dobroty, ktoré na tento večer pripravili šikovné ženy a nechýbalo ani červené víno z Malej Nány, ktorým účastníkov stretnutia pohostil M. Hliva.

(ef)