Alkár (Mátraszentimre)
Vznik tejto obce úzko súvisí so vznikom a zánikom sklárskych hút v Matranských horách. Keď roku 1840 sklárska huta v Máraszentištváne (Horná Huta) prestala fungovať, časť obyvateľov sa odsťahovala a len päť rodín sa usadilo v tejto lokalite. Preto spočiatku nazývali túto obec - Päťdomá Huta (Ötházhuta). Slovenské obyvateľstvo pomenovalo osadu Alkárom. Dedina sa prvýkrát spomína v roku 1858 v Nagybátonyskej cirkevnej matrike. Obyvatelia tunajších hút pochádzajú zo západo- a stredoslovenskej jazykovej oblasti, ďalej z Moravy a zo Sudet, ale usadili sa tu zároveň aj maďarskí fúkači skla.
Obyvateľstvo sa zaoberalo lesným hospodárením, poľnohospodárstvom, baníctvom. Mnohí z nich pracovali ako drevorubači, výrobcovia železničných podvalov, pálili drevené uhlie, chodili na Dolnú zem do žatvy a na iné sezónne práce.
Prevažná väčšina chotára obce bola spočiatku vo vlastníctve jágerského acibiskupstva. Po roku 1945 bola pôda udelená obyvateľstvu, ale si nezaložili poľnohospodárske družstvo, pôdu obrábali súkromne.
Kedysi osada patrila k obci Hasznos vzdialenej asi na 20 kilometrov, kde bol i ich obecný úrad. Kostol a cintorín mali zase v Nagybátonyi, ktorí leží od obce na 12 kilometrov.
Alkár sa stal v roku 1938 samostatnou obcou. Už v 30. rokoch, ale najmä po druhej svetovej vojne sa stala dedina jedným z najvyhľadávanejších rekreačných centier v Maďarsku. Postavilo sa tu viacero rekreačných objektov a časť obyvateľov dodnes prenajíma svoje domy rekreantom.
Turistický ruch rozrušil slovenský ráz obce, komunikácia v slovenskom jazyku sa obmedzuje len na príslušníkov najstaršej generácie napriek tomu, že sa v miestnej materskej a základnej škole slovenský jazyk vyučuje.
Podľa sčítania ľudu z roku 1990 zo 717 obyvateľov obce bolo 188 osôb so slovenským materinským jazykom, 36 slovenskej národnosti. Okrem nich po slovensky hovorí 17 osôb.
Pamätný ľudový dom
Tájház
3235 Mátraszentimre, Szabadság u. 16.
Obecná samospráva
37/376-410
Podľa ohlásenia